Byť civilným zamestnancom vojenskej správy malo svoje výhody aj nevýhody. Medzi výhody patrilo celkom slušné finančné ohodnotenie , bezproblematické získanie bytu a ak bol človek ešte aj pedagóg, tak aj povestných 8 týždňov dovolenky.
Škola však mala aj svoje špecifiká, o ktorých už teraz po rokoch môžem otvorene hovoriť. V prvom rade to bola hierarchia v postavení zamestnancov. Na vrchnej priečke stáli vojaci z povolania, pod nimi ich tam zamestnané manželky a iní rodinní príslušníci a na spodnej priečke zvyšní občianski zamestnanci. Ďalším špecifikom boli "pichačky" (pichacie hodiny), ktoré platili pre každého občianskeho zamestnanca,teda aj pre učiteľov. Najneskorší čas označenia príchodu ráno bolo 6,55 a najskorší popoludní 15,35. Čo na tom, že ak učiteľ strávil za katedrou 6 hodín, jeho produktivita popoludní už bola nulová a všetkú potrebnú prácu na druhý deň musel odviesť doma. Hlavné bolo byť v práci čo najdlhšie. Prípravy na hodinu, to bol ďalší "zázrak" vyprodukovaný československou armádou. Vysokoškolské učebnice neboli takmer žiadne a tak sme používali skriptá, ktoré vydávala košická "Technika". Malo to však jeden háčik. Akonáhle sa texty, obrázky, alebo príklady dostali na papier s hlavičkou "Príprava na hodinu", stali sa tajné! Veď kam by sme boli došli, keby sa náhodou kapitalistický nepriateľ dozvedel, aké príklady počítajú budúci dôstojníci československej armády! Naviac, tie prípravy museli byť zvlášť pre každú štúdijnú skupinu, teda žiadne kopírovanie a boli odsúhlasené príslušným náčelníkom (nadriadeným). Boli obdobia ľahšieho prežitia, ale boli aj obdobia, kedy sa človek len veľmi ťažko dostal napr. na priepustku do vedeckej knižnice, ktorá v tom čase bola jediným zdrojom odborných informácií.
Keď sa dnes v spomienkach vraciam do rokov strávených v tejto inštitúcii až teraz vidím, aké bolo to naše školstvo zdeformované a aké boli (alebo aj sú?) zdeformované pravidlá štátu pre jednotlivé kategórie občanov. Po nás, občianskych zamestnancoch sa vyžadovalo všetko tak ako u vojakov (okrem prítomnosti na poplachu, ale aj o tom sa istý čas uvažovalo), samozrejme výhody vojakov pre nás neplatili. A bože chráň , ak si niekto znepriatelil nadriadeného! Zámienka sa našla a letel ( v tom jedinom škola prekonala dobu). Ak by som porovnala úspešnosť študentov pri skúškach so študentami civilných škôl bola neporovnateľná. V armáde nemohol byť odpad. A teda každý, až na drobné výnimky, postupoval z ročníka do ročníka aj vtedy, ak sám nechcel. Roky strávené na vojenskej škole mi však dali jedno: naučili ma vážiť si slobodu a voľnosť aj za cenu nižšieho príjmu.
