Potrat tisícročia

Vedel som, že sa na tú súťaž namotá. Koniec-koncov, v hre bol pekný balík peňazí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Vedel som, že sa na tú súťaž namotá. Koniec-koncov, v hre bol pekný balík peňazí. A ja, ja som bol postavený pred hotovú vec. Nevinná otázka “Čo by si povedal keby som sa tam prihlásila”, bola len naoko vyslovená náhodne, v skutočnosti to bola dlho premýšľaná záležitosť počas bezsenných nocí. “Ja neviem”, skúsil som. “Ty nikdy nič nevieš! Povedz už niekedy niečo. Hocičo!” Tak som pritakal: “Dajú sa tam vyhrať pekné peniaze...” Videl som, ako jej zasvietili oči: “Veď práve! A letovisko v Portugalsku! Mali by sme pekný život! To by bolo tak fajn!”
A to bolo všetko. Pamätám si, ako sme v r.1998 sledovali súťaž “Potrat roka.” Vyhrala to vtedy 19 ročná Miriam K. z Nových Zámkov. Boli jej plné noviny, cestovala po svete a dávala interview v rôznych časopisoch. Vtedy Simona, moja družka, navrhla, aby som jej urobil dieťatko. Veľa toho nenarozprávam, ani neviem prečo by som sa vlastne vôbec niekedy mal vyjadriť za alebo proti niečomu, v podstate si život beží sám ako chce a vlastne akoby vedľa mňa. “Dobre”, povedal som. Vtedy som nebol bombardovaný výčitkami za svoju strohosť. Naučil som sa už ako s ňou komunikovať. Jednoducho vycítiť, čo ONA pokladá za správne a vyjadriť sa za to. Potrat tisícročia sa mal, ako inak, odohrať na prelome rokov 1999/2000 a bola to celým národom očakávaná udalosť. Následne som zle spával, lebo som vedel, že čo si zaumienila, to aj urobí. Utešoval som sa tým, že ju obídu aspoň nechutné sprievodné javy, ktoré sa objavia u žien po pôrode, ako napr. šiesty palec na nohe. To sa totiž stalo susedovej žene. V novinách sa vtedy vyjadril známy psychológ a sexuológ: “Šiesty palec na nohe, ktorý sa u žien objavuje bezprostredne po pôrode, nemá reálny základ. Je to len výsledok predpojatosti, podobne ako falošné tehotenstvo. Čím väčšiu pozornosť mu budete venovať, tým bude získavať na reálnosti a nakoniec to môže skončiť katastrofou, kedy bude palcami posiate aj celé chodidlo. Párom, ktorým sa to stane, radím, aby navštívili kurz “Psychická eliminácia tehotenského palca”, ktorý poriadame s veľkým úspechom od minulého roka. Tam sa naučia, ako cielenou ignoráciou palec odstránia. Môžeme povedať, že sa sám rozplynie.”
Lenže Simone nešlo zrejme ani tak o peniaze, ako o tú slávu, mala také smiešne, detinské chúťky. Často sa potom hladkala po brušku a s láskou hovorila, že náš plod nám zaistí krásnu jeseň života. Pre jej krásu sa dostala do úzkeho výberu a začala chodiť na prípravu. Veľa cvičila, chodila na rôzne kurzy a doma bola stále menej. Viem, že som zlyhal aj ja. Jedného dňa som vyšiel na dvor a len tak som vystrelil do vzduchu. Nad našim domom práve letel kŕdeľ husí a nechtiac som jednu postrelil. Padla mi k nohám. Zohol som sa k nej a nahmatal som jej pulz. Ešte žila. Vzal som ju dnu a staral sa o ňu. Dohodli sme sa, že kým sa celkom neuzdraví, ostane u nás. Simona v tom nevidela nič zlého, dokonca ju to aj dojalo. Nevedela však, že som s divou husou začal intímne žiť a ľúbil som ju, ako len muž môže ľúbiť divú hus. Bola tak zaneprázdnená prípravami na súťaž, že jej to ušlo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vidím to ako dnes - jej tvár na obrazovke pred zákrokom. Ako sa vyjadruje o pomoci Afrike, bezdomovcoch a rúbaní amazónskych pralesov. Kúpil som v ten večer (bol to priamy prenos)
červené víno a spolu sme ten program s divou husou pozerali. Lenže divá hus je divá hus. Nikdy predtým som u nej žiarlivosť nespozoroval. Teraz však začala Simonu napádať. Že aká je to farizejka uslintaná, že v živote ju o takýchto veciach nepočula rozprávať, že ju v skutočnosti zaujíma len to, čo bude žrať a či sa dobre vychrápe a že nikdy sa nezaujímala o problematiku divých husí v kontexte infraštruktúry, globálneho otepľovania a zväčšujúcej sa priepasti medzi ľudstvom a divými husami. Cítil som potrebu ochrániť ju, bola to predsa moja priateľka, aj keď som viac-menej v poslednej dobe žil s husou. Hus mala v poslednej dobe nejaké poznámky o spoločnej budúcnosti a nenápadne navrhovala, aby som s ňou odletel na sever. Jej nôžka však ešte bola chorá. Ani veterinár jej dlhú cestu neodporučil. Skrátim to - škaredo sme sa pohádali a keď mi zobákom zovrela ohryzok, úplne prirodzene som siahol po vývrtke a vrazil jej ho do srdca. Upiekol som ju až po programe, lebo som bol zvedavý, ako to dopadne.
Simona vyhrala. Jej potrat bol najdojímavejší. Aj ja som jej poslal SMS-ku. Keď jej dávali na hlavu korunku a pripli jej na šaty stuhu “Potrat tisícročia”, museli ju podopierať, taká bola zoslabnutá.
Po návrate domov (až nadránom) som mal už polovicu husi zjedenú. Vlastne ju doviedli domov dvaja asistenti kameramana, opitú a nevládnu. Vtedy som klesol do pohovky a zaplakal som nad tým, čo som spravil. Úbohá divá hus si zaslúžila oveľa viac pozornosti ako som jej venoval! Kam sa na ňu hrabe Simona! Bola teraz vo svojom živle, zrazu som bol odstavený na druhú koľaj. Každý deň bola na nejakom večierku, boli jej plné noviny a keď odišla na turné do Mexika, utápal som sa v alkohole. Až vtedy som pochopil, ako vie potrat dvoch ľudí rozdeliť. Keď som dopil poslednú fľašu vodky, všetky som ich symbolicky hodil do kontajnera určeného na sklo a utekal som k počítaču nájsť si cez internet novú priateľku.

SkryťVypnúť reklamu

Mala internetovú prezývku “rajda”, to ma hneď zaujalo. Žili sme spolu šťastne. Mexická vláda neuznávala Potrat tisícročia a dala Simonu pripútať ku múru, aby jej každý občan mohol povedať, čo si o nej myslí. Aj tak si myslím, že jej to nepomohlo, lebo Simona nehovorila španmielsky. Prestal som kupovať noviny, lebo stále ma pri spomienke na ňu pichlo pri srdci. S rajdou sme bývali v našom spoločnom dome a mali sme výhľad na smetisko. Často som vychádzal pred dom a pozoroval divé husi. Raz som dokonca spozoroval sestru mojej ex-divej husi. Okamžite som vbehol späť do domu.
Stala sa však hrozná vec - napriek mojej nechuti ku dennej tlači, nemohol som si nevšimnúť v stánku, v ktorom som si kupoval tabak, prvé stránky novín: “PLOD Z POTRATU TISÍCROČIA NAŽIVE”
S roztrasenými rukami som pribehol domov a roztvoril som noviny, kde písali o našom plode. Bohužiaľ to prežil a naše zákony hovoria, že “plod, ktorý prežije potrat, nesmie byť za žiadnych okolností nijakým spôsobom obmedzovaný...”
Odrátal som si to na prstoch - mal by asi 7 rokov. V novinách písali, že ho vídať v centre Bratislavy, ako sa tmolí od budovy k budove.

SkryťVypnúť reklamu

Nebolo ťažké ho nájsť. Hneď ako som ho zbadal, vedel som, že je to on, môj Plod. Blížil som sa k nemu a v očiach som mal slzy. Plod mal asi 175 centimetrov a na tvári mal nepravidelné strnisko. Bol nahnutý na jednu stranu, akoby v jednej ruke držal niečo ťažké. Ťahala ho k zemi naša vina, vina jeho rodičov. Opatrne, pomaly som k nemu pristúpil. Plod zdvihol hlavu a pozrel mi do očí. Len veľmi ťažko sa z neho vydrali slová: “Som Plod a bol som potratený na prelome rokov 1999/2000. Vinou mojich rodičov mi nebolo umožnené stať sa človekom. Odpúšťam vám obom a preberám na seba vašu vinu. Odteraz ste čistí ako prameň, z ktorého vyviera pramenistá voda.”
Z očí sa mi kotúľali slzy ako hrachy, keď som ho objal. Zacítil som na tvári jeho ostré strnisko. Plod mi pošepkal do ucha ešte jedno oplzlé slovo a potom vydýchol naposledy.

Ľubomír Závada

Ľubomír Závada

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  U EDASúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

713 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
SkryťZatvoriť reklamu