Rudava, rieka ktorá ožila

Pilotný projekt revitalizácie rieky sa zrealizoval už aj na Slovensku

Rudava, rieka ktorá ožila
Prírodná podoba Rudavy (Zdroj: Za živé rieky)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zatiaľ čo väčšina riek na Slovensku len čaká, pokiaľ  im dovolíme byť opäť slobodnejšími, rieka Rudava na Záhorí sa vďaka spolupráci ochranárov a štátnej správy  tento rok dočkala a výsledok poteší. 

Aj prírodná, aj zregulovaná

Rudava, ak sa popri nej prechádzate v areáli Vojenského obvodu Záhorie, prekvapí svojim pôvabom. Riek ako Rudava na Slovensku už veľa nie je a je to viditeľné na prvý pohľad. Rudava je divočina, kde stromy nie sú, technokratickým jazykom povedané, prekážkou vo vodnom toku, ale sú esenciálnou súčasťou ekosystému. Z ich existencie profitujú bobry, malé ryby, užovky, iné dreviny aj nespočetné množstvo ďalších druhov organizmov, ktoré zo stromov profitujú na úrovni živín. Okrem tohto viditeľného “chaosu”, ktorý vytvárajú všade prítomné popadané stromy, sú nápadnou črtou Rudavy jej malebné zákutia, ktoré môžeme opäť pozorovať vďaka tomu, že tečie vo svojej naprirodzenejšej podobe, nie rovno, ale v podobe meandrov. Vďaka pieskovému podložiu a čírej vode Rudava prekvapí svojou morfologickou rozmanitosťou, ktorá je jedným z kľúčových faktorov pre druhovú bohatosť života v rieke. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Regulácia Rudavy v podobe umelého napriamenia prebehla v 70-tych rokoch na viacerých miestach, všade tam, kde jej koryto pretekalo mimo vojenského obvodu. Prirodzený charakter si zachovala len v rámci tohto priestoru. Cieľom regulácie bolo, aj v prípade Rudavy, zvýšiť výmeru poľnohospodárskej pôdy  a zmenšiť riziko povodní. 

V minulosti, po krátkom období od ich realizácie, sa podobné regulácie nejavili ako zásadný problém pre krajinu. V súčasnosti sa však, aj pod vplyvom klimatickej zmeny, začína ich negatívny vplyv prejavovať viac a v širšom okolí. Okrem negatívneho vplyvu na rozmanitosť života priamo v koryte rieky, takéto regulácie neumožňujú riekam podieľať sa na znižovaní miery sucha v pôde, prípadne k suchu ešte prispievajú. Regulovaný vodný tok odvádza vodu do nižších úsekov rieky rýchlejšie, neumožňuje priesaky do pôdy a dochádza ešte k väčšiemu vysušovaniu krajiny.

SkryťVypnúť reklamu

Preto je renaturalizácia riek jedným z možných opatrení, ako prispievať k redukcii sucha v poľnohospodárskej pôde a ako zabraniť  dramatickému znižovaniu hladiny podzemnej vody. To začína byť problémom jednak pre vegetáciu, vrátane stromov a je citeľná aj pre ľudí, ktorí boli zvyknutí používať vodu zo svojich studní. A práve Záhorie je jedným z regiónov, ktoré je týmto fenoménom postihnuté u nás najviac.

Perspektíva sa začína meniť

Naštastie sa projekty revitalizácií a renaturalizácií vodných tokov v posledných rokoch začínajú objavovať vo väčšej miere, hovoríme sa však predovšetkým o zahraničí. Na Slovensku podobný projekt väčšieho rozsahu zatiaľ neexistoval. Revitalizácia Rudavy na jej spodnom úseku v dĺžke cca 2,2 km nad obcou Veľké Leváre, je preto na Slovensku pilotným projektom. 

SkryťVypnúť reklamu

Projekt bol spolufinancovaný z európskeho programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovenská republika – Rakúsko, pretože revitalizačné opatrenia majú dopad na zlepšenie biotopov v pohraničnom regióne, vrátane tých riečnych. Rudava je totiž súčasťou tzv. alpsko-karpatského riečneho koridoru, ktorý poskytuje životný priestor mnohým významným živočíšnym druhom. Medzi ne patrí napríklad mihuľa ukrajinská, podustva severná alebo užovka fŕkaná. Aby v nej tieto druhy prežili a mohli sa rozširovať aj do vyšších úsekov rieky, tá si musí zachovať svoju funkčnosť ako migračného koridoru. To je možné len v prípade, že je rieka v takom stave, že ju dokážu druhy naozaj využívať. Ak je rieka rugovalaná do takej miery, ako je na niektorých úsekoch Rudava, túto funkciu nedokáže splniť. 

SkryťVypnúť reklamu

Cieľom revitalizácie Rudavy bolo preto imitovať prirodzenú podobu rieky v čo najväčšej možnej miere, aby tam druhy našli vhodné biotopy na migráciu i prežitie. Z rieky preto boli najskôr vybraté betónové panely, ktoré tvorili dni rieky a spevňovali brehy. Tie boli následne podrvené a použité na skryté opevnenia v miestach, kde to bolo nevyhnutné. S cieľom stabilizovať brehy tak, aby nedošlo k ich nadmernému vymieľaniu, sa použili vegetačné opevnenia (túto funkciu bežne plnia na brehu rastúce stromy spolu s ich koreňovou sústavou). V tomto prípade išlo o zapracovanie drevín do brehov tak, aby koreňová sústava prečnievala a zasahovala do vody, čím okrem spevňovania poskytnú úkrytové biotopy pre raky a ryby. Postupne brehy opäť rastú vegetáciou a tá túto funkciu na seba prevezme. 

Okrem odstránenia betónu došlo aj k zmeandrovaniu rieky, čím sa jej dĺžka zvýšila o približne o 180 metrov. Meandre, čiže zákruty,sú jedným z faktorov, ktoré pomáhajú rieke k tomu, aby mala morfologicky rozmanitejšie dno a tým vytvárala životné podmienky pre podstatne väčšie množstvo živočíšnych druhov v rôznych štádiách vývoja, ako napriamený kanál. Meandre prispievajú k tomu, že voda prúdi v rôznych úsekoch rôznym tempom, čo druhom vyhovuje. Pomalšie úseky so zátokami spolu s prítomnosťou koreňov poskytujú úkryt pre malé ryby, ktoré majú vďaka tomu väčšiu šancu skryť sa pred predátormi. Niektoré úseky rieky sú preto tiež teplejšie, niektoré chladnejšie. Teplota vody je pre mnohé druhy organizmov tiež určujúcim faktorom. Zatiaľ čo jeden preferuje vyššiu teplotu vody, iný má rád chladnejšie úseky. Takto rozmanitý biotop tiež zabezpečuje oveľa lepšie šance pre migráciu druhov. V pôvodnej podobe vydláždenej a napriamenej rieky sa, podľa monitoringov, nenachádzalo takmer nič, dnes v jej okolí vidíme poletovať rybáriky. 

Rieka začne vďaka takto žičlivým východiskám čoraz viac žiť vlastným životom a okolie si začne čoraz viac prispôsobovať na základe prírodných dynamických procesov. Práve tie vytvárajú  ekosystém tak komplexný, a to tak z hľadiska biotopov, ako aj prítomnosti druhov. 

Dali impulz pilotnému projektu

Slovensku povinnosť zlepšovať stav vodných tokov vyplýva aj zo záväzkov, ktoré sme prijali spolu s prijatím európskej Rámcovej smernice  o vode. Vodné toky na Slovensku sú  väčšinou dlhodobo v nevyhovujúcom stave a podobné revitalizácie môžu tento stav pomôcť napraviť. Nový impulz by mohol priniesť Plán obnovy a odolnosti, a to v rámci investícií v oblasti adaptácie regiónov na klimatickú zmenu s dôrazom na ochranu prírody a rozvoj biodiverzity. Tie počítajú s revitalizáciou  97 km úsekov na riekach Bodrog, Dunaj, Hron, Morava a Váh. Na tieto opatrenia (ako i na obnovu mokradí) bolo vyčlenených 62,4 mil. EUR. 

V prípade Rudavy dali veci do pohybu ochranári z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ), ktorí na projekte spolupracovali s  Andrejom Škrinárom zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Katarínou Holubovou z Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Na projekte sa tiež spolupodieľala Štátna ochrana prírody SR – Správa CHKO Záhorie, Slovenský vodohospodársky podnik š.p. a sekcia vôd Ministerstva životného prostredia SR. 

Vzhľadom na to, že slovenská legislatíva zatiaľ nepozná pojem revitalizácie vodného toku a úrady s podobnými projektami nemajú skúsenosti, proces prípravy projektu trval viac ako dva roky. Vzhľadom na záväzky vyplývajúce z Rámcovej smernice o vode, ako investičné plány v Pláne obnovy by sa proces povoľovania mal do budúcna zjednodušiť. 

Projekt s názvom "Ochrancovia riečnej krajiny" (Defenders of the Riverscape) vznikol a bol podporený cez Európsky zbor solidarity.

Obrázok blogu
Za živé rieky

Za živé rieky

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  20x

Spoločenská iniciatíva za lepšiu ochranu slovenských riek Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

62 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
SkryťZatvoriť reklamu