reklama

Ipeľ. Rozdelená krajina, rozdelená rieka

Osud rieky určoval jej hraničný charakter v minulosti a tvorí podstatu jeho príbehu v súčasnosti.

Ipeľ. Rozdelená krajina, rozdelená rieka
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď sa povie Ipeľ, málokto má predstavu, cez akú krajinu táto rieka tečie alebo ktoré mestá či dediny míňa. Pritom je to tretia najdlhšia rieka na Slovensku a na viac ako 120 km tvorí hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. A možno práve tento fakt najviac určoval osud Ipľa v minulosti a tvorí podstatu jeho príbehu v súčasnosti.

Prameň Ipľa je v zaujímavom kúte Slovenska – akoby na pomyselnej streche, z ktorej na jednu stranu zbieha Slatina, na druhú Čierny Hron a na tretiu práve Ipeľ / Ipoly (maď.). Rieka pramení pod vrchom Čierťaž vo Veporských vrchoch v nadmorskej výške 1050 m.n.m., neďaleko Lomu nad Rimavicou. Jeho prítoky na hornom toku Chocholná a Smolná sú svojou výdatnosťou takmer rovnocenné s Ipľom. Tento fakt bol v oblasti, kde je nedostatok podzemnej vody, rozhodujúcim pri výbere miesta pre stavbu vodnej nádrže Málinec, ktorá spolu s priehradami Hriňová na Slatine a Klenovec na Rimave zásobujú pitnou vodou okresy južného Slovenska. Ipeľ je ľavostranným prítokom Dunaja, kam ústi tesne pred jeho opustením Slovenska pri dedine Chľaba (SK) / Szob (H).

Video: Pohľad na sútok Ipľa a Dunaja zhora

Regulácie Ipľa

Ako asi vyzeral kedysi výrazne meandrujúci tok Ipľa môžeme usudzovať už iba z niekoľkých zachovaných neupravených úsekov so zákrutami, mokraďami a lužnými lesmi, ktoré sa zachovali v jeho aluviálnej nive, najmä na maďarskej strane.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ipeľ v prirodzenej podobe
Ipeľ v prirodzenej podobe (zdroj: Za živé rieky)

V 70-tych rokoch 20 storočia prebehlo horúčkovité upravovanie toku rieky, na mnohých úsekoch došlo k napriameniu a regulácii koryta. Práve odrezanie meandrov je dôvodom, prečo sa v literatúre a na weboch uvádza dĺžka Ipľa v relatívne veľkom rozptyle – od 232,5 km po 212,5 km, resp. dĺžka hraničného úseku od 140 km až po 124 km. Kvôli odberom vody je na toku 5 hatí a pod Boľkovcami, kde tok Ipľa križuje ropovod a tranzitný plyn, sú brehy koryta opevnené a dno stabilizované.

Ipeľské mosty

Asi nič lepšie nedokumentuje príbeh rozdeleného Ipľa viac, ako príbeh jeho mostov. V minulosti ich existovalo niekoľko tuctov – peších, cestných aj železničných. Väčšina z 48 mostov však bola zničená počas 2. svetovej vojny. Vtedy sa ocitli, kedysi úzko kultúrne a ekonomicky prepojené krajiny a miestne komunity, na opačných stranách svetového konfliktu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po vojne zostalo mostov iba 9. To spôsobilo, že obyvatelia pohraničia, ktorí žili fyzicky pár sto metrov od seba pri tej istej rieke, museli pre stretnutie rodín či kvôli vybavovaniu dokumentov z matriky cestovať desiatky kilometrov na slovensko – maďarskej hranici. To prirodzene spôsobilo rozdelenie krajiny, ľudí, osudov kedysi blízkych komunít.

Ale späť k mostom. O ich obnove a opätovnom prepojení krajiny okolo Ipľa sa začalo uvažovať až po roku 1989, ale prvé konkrétne kroky a vypracovanie projektov sa začalo až po roku 2000. V roku 2005 podpísali ministri dopravy Slovenska a Maďarska memorandum a v novembri 2007 bola podpísaná medzištátna dohoda o obnove mostov medzi obcou Kováčovce (časť Peťov) a Szécsény, resp. medzi obcami Trenč (časť Rároš) a Nógrádszakál (časť Ráróspuszta). Vďaka financiám z fondov EÚ mosty skutočne postavili - ten pri Trenči otvorili 12. 12. 2011 a most pri Peťove odovzdali do užívania 24. 2. 2012.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O tom, ako vnímajú nové mosty cez Ipeľ miestni obyvatelia, sa môžete dočítať napríklad tu.

Toto oddelenie je dodnes viditeľné aj v krajine. Ak sa plavíte po rieke napríklad medzi Bušincami a Kováčovcami, uvidíte rozdiely aj bez toho, aby ste vedeli o pohnutom osude krajiny okolo. Na slovenskej strane vykúkajú z neobhospodarovanej a zanedbanej vegetácie okolo malé usadlosti už tesne pri rieke. Aj pre ich ochranu pred rozkolísanými prietokmi rieky ich vodohospodári stále chránia spôsobom, ktorý na opačnej strane nájdete skutočne iba málokde.

Pavol Littera, ekológ z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia upozorňuje, že silné vrstvy lomového kameňa stabilizujú zákruty na slovenskej strane Ipľa, a na dlhých úsekoch vytvárajú sivý, neprirodzený a nepekný breh rieky. Druhú, maďarskú stranu Ipľa, lemujú kilometre oplôtkov pre pastvu dobytka. Lúky sú dohladka vypasené, rastú na nich stromy - solitéry. To, spolu s dedinami usadenými relatívne ďaleko od rieky, pozitívne vplýva na ochranu pred povodňami. Drsnosť povrchu, ktorá má zásadný vplyv na odtok vody pri vysokých prietokoch, na „vypasenej“ maďarskej strane sa nedá porovnávať s drsnosťou na krovinami a inváznymi bylinami zarastených slovenských brehoch. Zrejme aj preto ostávajú maďarskí vodohospodári pri prirodzenom posune Ipľa o pár metrov doprava alebo doľava pokojní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pasienková krajina v Maďarsku
Pasienková krajina v Maďarsku (zdroj: Za živé rieky)
Za živé rieky

Za živé rieky

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  21x

Spoločenská iniciatíva za lepšiu ochranu slovenských riek Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu