Určite to poznáš. Situácie, keď Boha prosíš o pomoc, očakávaš výsledok a nič. Zrazu začínaš pochybovať, či Boh skutočne existuje, či koná a pod. Nedávno som tiež niečo potreboval. Vravím Bohu: „Pomôž mi... Potrebujem to zariadiť takto a takto, čiže najlepšie a najefektívnejšie by bolo, keby sme išli na to touto cestou, vybavili to u týchto ľudí... Nestalo sa. Zrazu sa všetko úplne obrátilo a mňa sa zmocnil pocit, že aj tak som tu na to sám, že Boh sa na mňa vykašľal. Myslel som, že keď sa nedeje to, čo som naplánoval, tak Boh mi nepomáha. Omyl... Všetko sa nakoniec geniálne vyriešilo a keď na to spätne pozerám, bola tooveľa jednoduchšia cesta, ako moja naplánovaná. Boh koná. Ak mu však chceš zveriť nejaký problém, zver mu ho celý. Nediktuj mu čo a ako má spraviť. On zariadi veci lepšie ako si ty vieš vôbec predstaviť. Možno budeš mať pocit, že to ide „dole vodou“ a určite sa nič nedeje. No aj v takejto chvíli mu dôveruj. V Knihe múdrosti sa píše: „...tým zjavuje sa, ktorí voči nemu nie sú nedôverčiví.“ Nemyslíš, že keď mu diktuješ, ako vyriešiť problém, keď mu predstieraš vlastnú cestu, si svojím spôsobom nedôverčivý? Prejav úplnej dôvery je úplne odovzdanie sa. „Pane, ja neviem, čo s tým. Prosím, konaj. No nie moja vôľa nech sa stane, ale Tvoja.“
11. feb 2006 o 08:56
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 475x
Bože, prečo mi to nedáš?!
Chcel si už niečo od Boha? Modlil si sa, aby zariadil niektoré veci v tvojom živote, ktoré boli nad tvoje sily? Možno máš pocit, že všetko dopadlo úplne inak, ako malo a obviňuješ z toho práve Jeho...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(17)