<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Alexandra Žibritová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/zibritova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Otec – Láska – Muž.</title>
      <description>"Skvelého chlapa nájdeš na každom rohu, povedal Boh. Potom sa zamyslel a spravil Zem guľatú" ;) ...takmer vždy, keď sa zoznámila s niekým novým, jedna z vecí, na ktoré bola zvedavá bolo z akej rodiny pochádza. A ak ešte k tomu mal ten dotyčný babičku alebo deduška, tak trošku tajne závidela, lebo od malička sa rada prihovárala starším ľuďom a zaujímala sa o ich životné osudy, boliestky a o ich múdrosť zamaskovanú v bielych šedinách, vyblednutých dúhovkach a v pokojnom hlase.</description>
      <guid isPermaLink="false">6b80b3b0-1c78-4e41-a16a-f3dcea1685f1</guid>
      <pubDate>Sun, 27 Nov 2011 15:05:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zibritova/nezaradene/otec-laska-muz</link>
    </item>
    <item>
      <title>Je cesta späť?</title>
      <description>Ostávali jej tri hodiny života. Snažila sa nad ním zamyslieť, ale všetko bolo ako v hmle. Žila som správne? Žila som rada? Žila som vôbec ? Vraví sa, že človek na smrtelnej posteli vidí všetko zreteľne, všetko to čo spravil a nespravil a čo spraviť mal. Ona síce neležala na smrtelenej posteli, ale vedela, že jej čas sa už naplnil.</description>
      <guid isPermaLink="false">f21276e1-fae6-4d09-b1cc-000ac8dbd202</guid>
      <pubDate>Mon, 26 Sep 2011 17:27:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zibritova/spolocnost/je-cesta-spat</link>
    </item>
    <item>
      <title>Deň ako každý a predsa vždy iný</title>
      <description>…zaspávala a prebúdzala sa s myšlienkou na neho – na muža (stále tak trochu ešte chlapca), ktorý vstúpil do jej života za udalostí, o ktorých sa nehovorí. Niekedy každá jej voľná myšlienka patrila len jemu. Moc príjemne to hrialo na miestach, kde sídli láska – tá oslobodzujúca túžba zmeniť svet, samú seba a miesto, aby sa ich dlane znovu spojii a pery napili z bezodnej lásky toho druhého. Tak málo, a predsa tak veľa…chcela. Ale svet nedáva ľuďom vždy to čo chcú, ale dá im čas porátať sa s tým čo pokašlú.</description>
      <guid isPermaLink="false">597974a6-e618-4456-bf9c-cc5e15b7b8ce</guid>
      <pubDate>Wed, 07 Sep 2011 04:54:53 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zibritova/proza/den-ako-kazdy-a-predsa-vzdy-iny</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nie je smrť ako smrť.</title>
      <description>Vláčik nás unáša do diaľok, spokojne si pri tom pohmkáva, príroda celá v bielom odetá na nás spoza okna požmurkáva. Dnes nejdeme za dobrodružstvom, dnes smutná udalosť nás volá, naše životy su zrazu chudobnejšie o blízkeho tvora. More sĺz by sa dalo naplakať, ale to nie je to, čo babička by si priala, hoc smutná niekedy bývala, myslim, že oveľa radšej sa smiala.</description>
      <guid isPermaLink="false">2067adfc-1c62-4520-ba3e-da5ea5e1090e</guid>
      <pubDate>Thu, 18 Aug 2011 18:54:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zibritova/lifestyle/nie-je-smrt-ako-smrt</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
