Benvenuti a Roma! Alebo Koloseum...

Panem et circenses! Chlieb a hry! Aj takto sa dav ľudí kedysi ozýval nielen v uliciach Ríma... To občania Rímskeho impéria sa dožadovali chleba a hier! Do literatúry toto slovné spojenie uviedol rímsky satirik Iuvenalis (prvé storočie n.l.) ako svoju reakciu na vtedajšiu spoločenskú situáciu v Ríme. Podľa neho bolo vôbec ťažké satiru nepísať: dificile est satiram non scribere...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Dnes ponúka Koloseum aj takýto pohľad...
Dnes ponúka Koloseum aj takýto pohľad... (zdroj: Táňa)

 Len počas jeho života sa v Ríme vystriedalo jedenásť cisárov! Aj to svedčí o úpadku, v ktorom sa jedinými hodnotami a nástrojom na utíšenie plebsu stalo obilie a život spočívajúci v nákladnej zábave. Veď len takto mohli mať cisári od ľudu aký taký pokoj, keď mu oči zalepili hrami a ústa zapchali chlebom. Iuvenalis si uvedomoval veľmi správne, že to rímskemu ľudu prinesie v konečnom dôsledku len nešťastie, veď čoraz viac sa o svoje miesto pod slnkom bili pokrytectvo, výstrednosť a skazenosť... Najsledovanejšími hrami, boli gladiátorské zápasy (munera gladiatoria). A tu sa dostávame nepochybne k jednej z najvzácnejších dominánt Ríma, ku Koloseu. V rokoch 72 až 81 nášho letopočtu ho dali postaviť príslušníci cisárskej dynastie Flaviovcov (preto bolo nazvané Amphitheatrum Flavianum). Jeho stavbu začal cisár Vespasianus, pokračoval v nej ako cisár jeho starší syn Titus a počas vlády mladšieho Domitiana bola dokončená. Domitianus bol veľkým obdivovateľom hier a umenia, no ako imperátor nepriniesol svojej krajine rozkvet, len oslabenú ekonomiku a morálku. Amfiteáter bol postavený na mieste, kde sa predtým rozprestieral Zlatý palác (Domus Aurea) cisára Nerona. Dal si ho postaviť po veľkom požiari, ktorý Rím zachvátil v roku 64. Nero si dal v blízkosti tohto miesta vztýčiť kolosálnu štyridsať metrov vysokú sochu, ktorej právom patril názov Colossus, vystihujúci jej veľkosť a podľa ktorého aj my dnes nazývame Koloseum. Otváracie hry trvali sto dní a počas nich podľa historika Dia Cassia zahynulo až deväťtisíc divých šeliem. Kde bola sloboda zvierat? Koloseum malo kapacitu až päťdesiattisíc divákov, ktorým boli určené miesta na sedenie alebo na státie v závislosti od ich spoločenského postavenia. Títo diváci sa zúčastňovali najkrvavejších hier, aké boli kedy vymyslené. Gladiátori a gladiátorky - boli jednou z inovácií Domitiana, tu bojovali o svoje životy závislí od publika a hlavne od verdiktu často nemilosrdného palca cisára. Pred lúčmi slnka a teplom chránili divákov plátenné plachty natiahnuté nad hľadiskom pomocou stožiarov. Koloseum bolo technicky zložito premyslené. Jeho podzemie tvoril systém tunelov, klietok a iných priestorov, kde sa zdržiavali zvieratá a zápasníci (dnes je ho možné dobre vidieť). Aréna kolosea mala mnoho tvárí, mohla sa stať púšťou, ale aj oázou, mohla sa stať miestom skutočnej námornej bitky... A to vtedy, keď sa naplnila vodou a hlavnými aktérmi boli bojovníci bojujúci na lodiach. Tieto zápasy dostali pomenovanie naumachie. Hry so šelmami sa nazývali venationes. Rimania sa však ani zďaleka nezabávali len takto...

Tatiana Žilíková

Tatiana Žilíková

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Takto vyzerá jedna študentka Filozofickej fakulty UK :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu