Výchova detí v Mongolsku

Jeden víkend. Jedna šialená jazda na koni, jedna zlomená noha a jeden pozitívny tehotenský test. A to bol len začiatok.

Výchova detí v Mongolsku
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Ale zoberme si to pekne od začiatku. Dieťa sme si neplánovali podľa ideálnych dní v kalendári, ale podľa kvality ovzdušia. Teda to bol minimálne náš plán. Plán ale nevyšiel a pozitívny test (ten kovidový ešte nebol) sa dostavil počas dní s najznečistenejším ovzduším v našom malom veľkomeste. Tak som si teda naplánovala svoj posledný víkend pred priznaním si už asi istého faktu. Ako každý víkend, v sobotu som sa vybrala zajazdiť si na koníkoch pri príjemných mínus 15 stupňoch. Po 2-hodinovej jazde som sa musela 2 hodiny zohrievať, aby som znova cítila všetky časti tela. Srdce mi však búšilo ako šialené, keďže môj neposlušný koník sa rozhodol zacválať si po zasnežených kopcoch, kým ja som sa ho snažila nejako ubrzdiť. Očividne sme si nerozumeli, ale aspoň sme sa vrátili naspäť do teplej jurty rýchlejšie ako sme plánovali. V nedeľu som si privstala pred 6 a s partiou sme sa vybrali na ranný hiking do najbližšej hory, Bogh Khan. Bola som unavená a slabá z predchádzajúceho dňa, a tak to aj dopadlo. Pri zostupe sa mi noha zasekla medzi skalami, nasledovalo lahodné prasknutie a nosenie 2 úbohými chlapcami až na parkovisko, kde ma čakala sanitka. Napriek veľkej bolesti som odmietla akékoľvek lieky. Čo nasledovalo? Sadra, slzy a veľa spánku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po nejakom čase sme si teda našli nemocnicu a objednali sa. Verejné nemocnice sme vylúčili, hlavne kvôli jazykovej bariére, nie veľmi dobrému vybaveniu, nedostatku doktorov a vysokému počtu pacientiek. Do úvahy teda prichádzali nemocnice súkromné, ale o to drahšie. Na prvú prehliadku som sa dostavila s nohou v sadre. Stala som sa takou raritou, na ktorú si niekoľko sestričiek spomína dodnes. Z môjho doktora sa vykľul veľký pohoďák, ktorý zostal pokojný a priamy, kým ja som googlila a stresovala nad výsledkami krvných testov. Rovnako sme spolu zvládli aj pôrod. Moji mongolskí známi sa ma od začiatku neveriacky pýtali, či budem fakt rodiť v Mongolsku. Prečo nejdem domov na Slovensko. Ako keby v Mongolsku nemocnice a doktori neboli. Od známej v Nemecku sa mi dostala obrovská pochvala po zvládnutí pôrodu, keďže bola v presvedčení, že som porodila v jurte.

SkryťVypnúť reklamu

Tehotenstvo a následné dieťa na konte ma pozdvihlo na pomyselnom spoločenskom stupni. Pre vysvetlenie, detí je tu ako smetí. Politika krajiny je povzbudiť mladých rodičov, aby spoločnými silami rástol počet obyvateľov. Celkom sa im to darí, aj keď si viac ľudí uvedomuje, že štát veľmi neinvestuje do vzdelania, zdravotníctva a blahobytu budúcich generácií. Ideálny počet detí je 3-4. 2 rodičia sa pričinia o to, aby po nich zostali 3-4 potomkovia a týmpádom viac obyvateľov. Pri 4 deťoch sa už rozdávajú medajly pre Čestné matky. Tento prežitok zo socialistických čias je pre mnohých jedinou medajlou, ktorú dostanú občania, resp. matky, bez nutnosti niekoho podplatiť. Stačí len porodiť 4 deti...

SkryťVypnúť reklamu

Slnečný kúpeľ v zime
Slnečný kúpeľ v zime (zdroj: Jana Žilková )

Počas tehotenstva sa mi dostávala pozornosť ako nikdy predtým. Asi som si tú pozornosť mala úžívať, ale pri viacerých príležitostiach mi to bolo veľmi nepríjemné. Zrazu už bolo jedno, kto som, pre koho a na čom pracujem, dôležité bolo, že som tehotná. Tehotným ženám sa dookola opakuje, že musia oddychovať, ležať a hlavne veľa nechodiť. Podmienky im na to však nikto nevytvorí. Veľa žien, ktoré poznám, prestali pracovať či študovať oveľa skôr, ako býva zvykom. Je taktiež dôležité spomenúť, že priemerný vek prvorodičiek je nižší ako u nás. Skupina s najvyšším počtom pôrodov je medzi 25 a 29 rokmi, nasleduje veková skupina 20-24 a za ňou 30-34 rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Nie je to nič nezvyčajné, keď sa prvé deti narodia počas vysokoškolského štúdia, pričom sa štúdium nepreruší, ale nastupujú aktívne babičky a deduškovia, ktorí často s mladými rodičmi bývajú a starajú sa o malé deti. V rovnakom čase si mladí rodičia končia školy, chodia študovať do zahraničia, prechádzajú si rôznymi stážami a prvými prácami a usádzajú sa. Moja dcéra sa narodila, keď som mala 30 rokov, čo vyvolalo otázky typu: Prečo tak neskoro? Mnohí naši kamaráti už mali na konte 1-2 deti, často boli už aj rozvedení a žili v domácnosti s inými partermi a ich deťmi. Také typické rodiny. To ani nehovorím o vysokom počte slobodných mamičiek, ktoré sa zrazu vyskytli v mojom okolí. A ich príbehy sú neuveriteľné. V každom prípade mi táto honba za určitým počtom detí príde nie úplne pragmatická, hlavne, keď sa voľný čas v hlavnom meste trávi väčšinou v zápchach. S tehotenským bruškom č. 2 sa mi dostávajú otázky typu: Znova? Kto bude namiesto teba pracovať? Prečo tak neskoro? Plánuješ dostať medajlu pre Čestné matky? Naučila som sa tieto nikdy sa nekončiace otázky ignorovať, aj keď to lezie na nervy. Hlavne od ľudí, ktorých absolútne nepoznám.

Po tehotenstve prichádza pôrod (asi ako všade, však?) a odchádza sa domov s maličkým balíčkom v rukách. Malé bábätká sa viažu do prikrývok a omotajú motúzmi či stuhami, ako keby chceli niekam utiecť. Nedopátrala som sa k odpovedi, prečo sa malé deti tak natesno omotávajú. Že vraj aby nemali krivé nohy, ale to mi príde trochu hlúpe. Krivé nohy majú z jazdenia na koni? 😊 Pre mladých rodičov sa začína nová etapa výziev. Pre mňa bol najväčším problémom kvalita ovzdušia. Tak sme sa každý deň vybrali mimo mesta, presedeli sme v aute tak asi polovicu dňa, aby sme sa na pár hodín nadýchali čerstvého vzduchu. Naučili sme sa v aute robiť úplne všetky bežné aktivity. Prvé mesiace nás to všetkých stálo strašne veľa úsilia, ale aspoň že je malá zdravá. Mnohí rodičia na to nemajú čas a ani prostriedky.

Pred pár rokmi som o 5 ráno videla mladé mamičky so svojimi balíčkami posedávať na rannom slnku pod oblokmi. V letných mesiacoch je to ešte stále taká tradícia, aby sa bábätká dobre vyspali, zatiaľ čo mamičky také šťastie nemajú. Ďalšou zaujímavosťou je, že sa deťom nakreslí čiara čiernym uhlím na čelo, keď je už vonku tma. To aby sa nebáli bubákov a strašidiel, ktoré na nich v tme číhajú.

A ako je to s kojením? Tu sa kojí všade: na záchode, ulici, kaviarni, proste všade. Nikto sa nad tým nepozastaví, neodsúdi, len sa zvedavo pozrie a usmeje. Mojím najsilnejším zážitkom bolo mladé štýlové dievča v kožených nohaviciach, ktorá si kráčalo po ulici a popritom kojilo svoj malý balíček. Okrem toho sa tu deti koja oveľa dlhšie ako u nás, i keď aj to sa pomaly mení. Môj manžel bol kojený do 5 rokov, dokonca aj keď sa mu narodila mladšia sestra. To asi preto sú viacerí mongolskí muži mamičkini maznáčikovia, ktorí sa držia pri mamkách aj keď majú vyše 60 rokov. Japonskí experti sa dokonca vybrali do Mongolska, aby zistili, prečo sú Mongoli takí uspešní v sume. Táto mliečna strava do školského veku k tomu určite prispela.

Na vidieku sa deti vychovávajú inak ako v meste. Nemajú prístup k obrovskému množstvu krémov, vitamínov a všetkých moderných vymožeností dnešnej doby. Namiesto krémov používajú oleje z ovčích chvostíkov. Namiesto cumlíkov cucajú tuk z ovčích chvostíkov. V lete sa nepoužívajú žiadne opaľovacie krémy a na pražiacom mongolskom slnku sa preháňajú opálené deti s červenými tvárami, ktoré si na slnko jednoducho musia zvyknúť. V lete sú malé deti väčšinou holé, plienky sa veľmi nenosia mimo júrt. Keď, tak sa deti navlečú do niekoľkých vrstiev oblečenia. Slnečný kúpeľ decká potrebujú, keďže zima im veľa Vitamínu D nedopraje. Na kúpeľ každý večer môžete rovno zabudnúť. Deti vyrastajú na vidieku nadivoko, o menších sa starajú hlavne tí starší. V meste ale je už život trochu iný, aj keď si to nie všetci uvedomujú. Deti sa buď nemajú kde hrať, alebo je priestor veľmi maličký. Horšie je ale to, že rodičia na nich často nemajú čas. V parkoch a pri rieke vidno gangy detí, častokrát mladších ako by sa patrilo, bez akéhokoľvek dozoru. Každý rok sa tieto nevinné výjazdy skončia nešťastne.

Ako sa vychovávajú budúci zápasníci
Ako sa vychovávajú budúci zápasníci (zdroj: Jana Žilková )

Po mliečnej strave prichádza tá tuhá a aj tu sa stretneme s určitými odlišnosťami. My sme teda začali zeleninou, ale tu sa začína buď hneď mäsom alebo sa začne pridávať mäso k zelenine oveľa skôr ako u nás. Úplne najobľúbenejšie jedlo je mäso s mäsom. Možno s troškou múky. Deti majú od skorého veku dobré základy na budúcu kariéru v zápasení, ďžude alebo sume. Nedostatok zeleniny, ovocia a iných potrebných látok v strave je aj často dôsledkom nízkych príjmov a vysokých cien týchto aj často nedostupných zložiek stravy. Do detských jedál sa pridajú zemiaky, mrkva či kapusta. Mongolské jedlá sú už od nepamäti nenáročné a dajú sa pripraviť všade, na peci či na ohni. Výber je v súčasnosti oveľa širší ako v minulosti, ale dovoliť experimentovať si môže len malé percento obyvateľov.

V rodičovstve si každý nájde to svoje. Pre mňa to bola riadna facka, keď som musela opustiť svoj workoholický svet a začať sa venovať aj niečomu, vlastne niekomu inému. V konečnom dôsledku som pochopila, že toho stihnem oveľa viac, keď sa vždy niekam musím ponáhľať. Mongolské ženy sú ale pre mňa hrdinky. Na vidieku majú detí stále viac ako v meste a nechajú ich vyrastať spolu so súrodencami, staršími a mladšími bratrancami a sesternicami. V meste deťom nedostatok času a starostlivosti často kompenzujú všelijakými vymoženosťami dnešnej doby. Vidiečania majú peniažkov často menej. Mestskí občania by aj peniažkov mali viac, ale všetci sa snažia svojim deťom poskytnúť čo najviac, zapísať ich do súkromných škôl, zaplatiť im drahé jazykové školy, klavír, balet, športy a následne je času aj peňazí oveľa menej. Môj obdiv ale majú všetci rodičia, ktorí pre svoje deti spravia často viac, ako je zdravé, aj keď  sa zadĺžia aj v dôchodku.

Ja som sa vrátila do pracovného kolobehu skôr, ako mi bolo odporúčané, a pár mesiacov som sa naozaj trápila. Pandémia nám však dopriala viac času spolu a menej stresu kvôli zápcham. Do práce a to dosť skoro po pôrode sa vracia väčšina žien, hlavne z ekonomických dôvodov. Väčšinou nastupujú už spomenutí deduškovia a babičky, ale veľakrát jednoducho obaja rodičia urobia ústupky a rozdelia sa medzi svoj pracovný čas a čas s deťmi. Decká tu začínajú chodiť do škôlky od 2 rokov. V našom prípade sme mali aktívneho deduška, ktorý sa o dcérku staral od jej 2. mesiaca. Naša spoločná výchova sa občas skončila aj nedorozumeniami, ale v konečnom dôsledku sme si k sebe všetci našli cestu. Mladí rodičia často odchádzajú do zahraničia, buď za prácou alebo štúdiom, a nechávajú svoje deti u starých rodičoch alebo iných príbuzných. Na leto sa deti posielajú k známym na vidiek, aby sa mohli poriadne vybehať a vyšantiť pred návratom do Ulánu. Obyvateľov na vidieku je ale čoraz menej a tých v meste čoraz viac. Rodičov, ktorí ešte majú nejakých známych a príbuzných na vidieku, je taktiež každý rok menej.

Stratené dieťa
Stratené dieťa (zdroj: Jana Žilková )

O výchove detí u nás na Slovensku toho fakt veľa neviem. V čase, keď sme sa presťahovali do Mongolska, veľa mojich známych deti nemali a úplne úprimne, veľmi som sa o túto tému nezaujímala. Je mnoho vecí, nad ktorými moji slovenskí známi krútia hlavami. Jednou z nich je fakt, že dcérka nespí sama, ale o posteľ sa ešte radi podelíme. Z praktického hľadiska to ani nejde zmeniť, keďže sme stále v malom byte a ak by sme mali spať osobitne, tak ja by som musela spať pred dverami. Keďže sme ale na radosti a starosti v Mongolsku väčšinou len my dve (manžel pracuje v baniach niekoľko stoviek kilometrov od Ulánu), tak sa nám ani ani ďaleko od seba spať nechce.

V Mongolsku, kde spia 3 generácie v jednej jurte, to nie je nič nezvyčajné. Na vidieku ako aj v ger štvrtiach sa žije väčšinou v jurtách alebo malých domčekoch, ktoré majú často pár malých izbičiek, jurty len jednu. V jednej izbe sa spí, varí, oddychuje, pozerá televízia, prijímajú návštevy a v podstate robia všetky bežné domáce aktivity. Aj z tohto dôvodu je ťažké uspať jedno malé dieťa o 8 večer, kým si druhé ešte robí domáce úlohy a tretie telefonuje s priateľkou. Preto sú tu naše rady ako zhasni svetlo a choď skoro spať nie veľmi reálne.

Pre mňa je ale najdôležitejšie, že si z každej kultúry vieme zobrať čo najviac a vytvoriť si svoj vlastný spôsob výchovy. Náš slovensko-mongolský spôsob má určite ďaleko od ideálu, ale zatiaľ nám všetkým vyhovuje a to je pre nás v súčasnosti najdôležitejšie.

Jana Žilková

Jana Žilková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  86x

Život je príliš krátky, preto sa usmievajte, pokiaľ máte čím. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
SkryťZatvoriť reklamu