Miesto toho sa v polovici augusta na druhej polovici zemegule odohral príbeh, ktorý mal šancu prekonať to. Je 15. august, vonku tma na Prima CNN NEWS sledujem čakanie na stretnutie Trump - Putin na Aljaške s príznačným názvom – “Pursuing Peace”.
Čakáme mnohí, čo z toho vypadne, sú nás milióny. Dvere na prezidentských špeciáloch sa otvárajú, k objektívom kamier sa približujú dvaja škaredí muži. Jedného škodoradostne komici prirovnávajú k pomaranču, druhý akoby si náhradnú tvár naťahoval gumičkou poza uši. Je to jedno, ide o výsledok, aj keby mali miesto hlavy dva kapustné sudy.
Už na prvý pohľad je to iné uvítanie ako keď Trump vítal v Bielom dome prezidenta Zelenského a miesto červeného koberca a aspoň symbolických gest úcty ho verejne vyšikanoval.
Títo dvaja mocní môžu rozhodnúť o mieri na Ukrajine. Aspoň tak sa to predkladá v médiách. Putin zaskočí verejnosť, prisadá si k Trumpovi do limuzíny a už se vezou. Medzitým pri fotení zakričí novinárka na Putina otázku, kedy prestane zabíjať civilistov, no on sa tvári, že nepočuje. Také zvláštne gesto to bolo. U nás v lekárni na to majú sviečky do uší. Známa ich kupuje tatkovi a vraj to super funguje.
Kým sa panstvo presúva, počúvam debatu s Vladimírom Špidlom, niekdajším českým premiérom a Cyrilom Svobodom, šéfom českej diplomacie z rokov 2002-2006. Debata je to dobrá, záverom je, že Európa je out, nie sme pre Vladimíra Vladimíroviča partnerom lebo ako únii štátov nám šialene dlho trvá sa na niečom dohodnúť a aj tak nie sme vo všetkých otázkach jednotní. Na potmehúcku otázku, kde sa bude konať summit Trump - Putin 2 nenájdu jednoznačnú odpoveď, najpravdepodobnejšie to bude Turecko, určite však nie znova USA, nepriateľská Európa a už vôbec nie Rusko. Putin im aj nám z Aljašky odkázal: “nabudúce v Moskve”.
Ranné správy ma poviem, prekvapili, nečakala som vypustenie mierovej holubice z ľadvinky, no rokovanie nemá žiadny, ale že žiadny hmatateľný záver. A to som si myslela, že na takéto veľké mediálne šululu budú mať niečo predrokované. Nejaký aspoň malý “quick-win” by Trumpovi, ktorý chcel vojnu ukončiť do pár hodín od vymenovania do funkcie, veľmi pomohol. Najme teraz, keď má doma samé prúsery.
Predikcie komentátorov spred stretnutia sa naplnili, Trump má prázdne ruky, viditeľný posun je nula a Putin sa vykopal z diplomatickej izolácie. To zas bolo rečí a skutek utek. Ale možno predsa len niečo dohodli. Dáky dobrý biznis, ukáže čas. A ukáže aj to, kto bude na rane ďalší.
V roku 1919 napadlo Rusko Ukrajinu.
V roku 1920 napadlo Rusko Poľsko a Azerbajdžan.
V roku 1921 napadlo Rusko Gruzínsko a Arménsko.
V roku 1939 napadol Sovietsky zväz Poľsko a Fínsko.
V roku 1940 napadol Sovietsky zväz Litvu, Lotyšsko a Estónsko.
V roku 1956 napadol Sovietsky zväz Maďarsko.
V roku 1968 napadol Sovietsky zväz Československo.
V roku 1979 napadol Sovietsky zväz Afganistan.
V roku 1992 napadlo Rusko Gruzínsko a Moldavsko.
V roku 1994 až 1999 napadlo Rusko Čečensko.
V roku 2008 napadlo Ruskom Gruzínsko.
V roku 2014 napadlo Rusko Ukrajinu.
V roku 2015 napadlo Rusko Sýriu.
V roku 2022 napadlo Rusko Ukrajinu.
Ďalších kandidátov je veľa, ale veď po tomto lete máme silné zálohy a aké kvalitné.
