Autor je štátnym tajomníkom Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky pre oblasť vysokého školstva a akademického výskumu.
Najväčšiu pozornosť vzbudil údaj, podľa ktorého sa kvalita slovenskej vedy a umenia oproti predchádzajúcemu hodnoteniu zvýšila o 40 %. Niektorí tento výsledok spochybňujú a poukazujú na metodické zmeny medzi jednotlivými cyklami hodnotenia.
Diskusia o kvalite vedy je prirodzená a vítaná. Ak však chceme výsledky interpretovať správne, musíme sa pozrieť na metodiku hodnotenia, fakty a údaje, ktoré máme k dispozícii. Čo teda výsledky VER 2026 skutočne hovoria o stave slovenskej vedy?
Mýtus o stratenej reprezentatívnosti
Jedným z najčastejších argumentov kritikov je tvrdenie, že zrušenie princípu reprezentatívnosti pri výbere výstupov spôsobilo neporovnateľnosť výsledkov medzi VER 2022 a VER 2026.
Princíp reprezentatívnosti bol zavedený s cieľom zabezpečiť, aby predkladané výstupy predstavovali čo najširší prierez vedeckou činnosťou pracoviska. Prax však ukázala, že tento cieľ sa nepodarilo naplniť v takej miere, ako sa pôvodne predpokladalo.
Žiadatelia si totiž sami určovali kritériá, podľa ktorých svoje výstupy zoraďovali. V dôsledku toho sa mnohé pracoviská prirodzene snažili nastaviť tieto kritériá tak, aby sa do finálneho výberu dostali práve tie výstupy, ktoré považovali za svoje najkvalitnejšie. Používali pritom rôzne prístupy – od počtu citácií až po ukazovatele súvisiace s prestížou časopisov. Výsledkom bolo, že deklarovaná reprezentatívnosť často neviedla k skutočne reprezentatívnemu obrazu vedeckej produkcie.
Odstránenie tejto povinnosti preto neznamenalo rezignáciu na kvalitu hodnotenia, ale odstránenie administratívne náročného prvku, ktorý v praxi nenapĺňal svoj pôvodný účel.
Prečo medzinárodní hodnotitelia ocenili výstupy vyššie?
Ak porovnáme samotné vedecké výstupy hodnotené vo VER 2022 a VER 2026, medzinárodné expertné panely ich v druhom cykle hodnotili približne o 20 % vyššie.
Tento výsledok nie je dôsledkom metodického triku ani zmeny hodnotiacich kritérií. Naopak, vyplýva zo zmeny prístupu samotných žiadateľov pri výbere predkladaných výstupov.
Po skúsenosti s prvým cyklom mnohé pracoviská lepšie pochopili spôsob, akým medzinárodní experti posudzujú kvalitu výskumu. Kým v minulosti sa domnievali, že pri hodnotení kvality budú dominovať bibliometrické ukazovatele, ako sú impakt faktor časopisov, kvartily databáz či počet citácií, v druhom cykle už veľmi dobre chápali, že väčší dôraz treba klásť na samotný obsah, vedeckú originalitu a prínos výstupu.
Práve tieto aspekty pritom medzinárodní hodnotitelia považujú za rozhodujúce pri posudzovaní kvality výskumu. Výsledkom bolo, že predložené portfólio výstupov bolo v priemere hodnotené výrazne lepšie ako pred štyrmi rokmi.
Odkiaľ pochádza údaj o 40-percentnom náraste?
Práve údaj o 40-percentnom náraste kvality vyvolal najviac otázok a diskusií. Je preto dôležité vysvetliť, čo toto číslo v skutočnosti vyjadruje.
Ak porovnáme výlučne vedecké výstupy medzi VER 2022 a VER 2026, vidíme približne 20-percentný nárast ich hodnotenia. Druhý cyklus však po prvýkrát vo významnej miere zohľadnil aj ďalšie oblasti, ktoré sú dnes vo vyspelých hodnotiacich systémoch považované za neoddeliteľnú súčasť kvality výskumu.
Ide najmä o spoločenský dosah výskumu a kvalitu tvorivého prostredia. Inými slovami, nehodnotilo sa len to, aké výsledky výskumníci produkujú, ale aj to, aký majú tieto výsledky prínos pre spoločnosť a v akom prostredí vznikajú.
Pri porovnaní výsledkov výstupov z VER 2022 s celkovými profilmi kvality vo VER 2026 dosahuje nárast približne 40 %. Tento výsledok naznačuje, že medzinárodní experti pozitívne hodnotili nielen samotné výstupy, ale aj spoločenský dosah a kvalitu výskumného prostredia na slovenských vysokých školách a výskumných pracoviskách.
Údaj o 40 % preto nemožno interpretovať ako jednoduché tvrdenie, že všetky vedecké výstupy, všetky pracoviská a všetky podklady sú o 40 % kvalitnejšie než pred štyrmi rokmi. Vyjadruje však, že pri komplexnom pohľade na kvalitu výskumu vrátane jeho dopadu a podmienok na jeho realizáciu dosiahli slovenské inštitúcie výrazne lepšie výsledky.
Diskusia je potrebná, fakty ešte viac
VER 2026 nepredstavuje súťaž v marketingových sloganov ani preteky o titul najlepšej univerzity. Jeho cieľom je poskytnúť nezávislé medzinárodné hodnotenie kvality výskumu a vytvoriť objektívny základ pre ďalšie zlepšovanie vysokého školstva a výskumu na Slovensku.
Výsledky ukázali, že slovenské vysoké školy, výskumné pracoviská a umelecké inštitúcie dokážu dosahovať kvalitné výsledky nielen vo vedeckých výstupoch, ale aj v oblasti spoločenského dosahu a budovania kvalitného tvorivého prostredia. Zároveň však identifikovali aj oblasti, v ktorých máme priestor na ďalšie zlepšovanie.
Diskusia o metodike je legitímnou súčasťou akademického prostredia. Rovnako dôležité však je, aby sa viedla na základe dát, analýz a poznania metodických súvislostí. Len tak môžeme viesť odbornú debatu, ktorá prispeje k ďalšiemu rozvoju slovenskej vedy, a nie k vytváraniu zjednodušených záverov.
VER 2026 priniesol množstvo cenných informácií o stave slovenského výskumu. A tie ukazujú, že slovenská veda má na čom stavať a zároveň jasne vie, kam sa potrebuje posunúť v ďalších rokoch.
Participatívna príprava metodiky
Periodické hodnotenie výskumu nemožno vnímať ako jednorazový projekt, ale ako dlhodobý a kontinuálny proces. Príprava VER 2026 preto neprebiehala formou izolovaných rozhodnutí, ale v rámci niekoľkoročnej odbornej diskusie za účasti akademickej obce.
Samotnej realizácii hodnotenia predchádzala príprava metodiky, výber medzinárodných hodnotiteľov, odborné konzultácie a pripomienkové procesy, ktoré trvali niekoľko rokov. Vysoké školy, Slovenská akadémia vied aj zákonné reprezentácie vysokých škôl boli priebežne informované o pripravovaných zmenách a mali možnosť predkladať svoje návrhy a pripomienky.
VER 2026 preto nie je výsledkom jednostranného rozhodnutia ministerstva školstva. Ide o systém hodnotenia, ktorý vznikal v úzkej spolupráci s akademickou obcou a medzinárodnými odborníkmi. Práve táto kombinácia domácej expertízy a nezávislého zahraničného pohľadu predstavuje jeden z hlavných predpokladov jeho dôveryhodnosti.
O kvalite hodnotenia nerozhodovalo ministerstvo
V celej diskusii o VER 2026 sa často zabúda na jednu podstatnú skutočnosť. O kvalite slovenského výskumu nerozhodovalo ministerstvo školstva, jednotliví úradníci ani vedenia vysokých škôl. Výsledky pripravovalo 169 zahraničných expertov z 23 krajín sveta, ktorí posudzovali výskumné výstupy, spoločenský dosah a tvorivé prostredie slovenských inštitúcií.
Po ukončení hodnotenia boli členovia panelov požiadaní o spätnú väzbu na celý proces. Viacerí označili priebeh hodnotenia za transparentný, profesionálny a férový. Jeden z hodnotiteľov uviedol, že hodnotiaci proces bol „taký spravodlivý, ako len medzinárodné panely môžu byť“. Ďalší konštatoval, že celý proces bol „výborne zorganizovaný a transparentný“. Viacerí experti zároveň zdôraznili, že VER 2026 predstavoval významné zlepšenie oproti predchádzajúcemu cyklu hodnotenia.
Výsledky VER 2026 preto nemožno vnímať ako názor ministerstva školstva na stav slovenskej vedy. Ide o výsledok rozsiahleho medzinárodného hodnotenia, ktoré pripravovali nezávislí zahraniční odborníci a ktoré vznikalo v dialógu s akademickou obcou.
Dôveryhodnosť systému potvrdzuje aj rastúci medzinárodný záujem o slovenský model hodnotenia. Slovenský systém hodnotenia vedy VER a jeho prepojenie na financovanie sa objavuje v prestížnom medzinárodnom atlase a porovnávacom prehľade národných systémov hodnotenia výskumu, ktorý vedie Research on Research Institute (RoRI). Slovensko sa tak zaradilo medzi krajiny, ktorých prístup k hodnoteniu výskumu je predmetom medzinárodného odborného záujmu.
To, čo pred niekoľkými rokmi vzniklo ako reforma slovenského vysokého školstva a výskumu, sa dnes stáva súčasťou medzinárodnej diskusie o tom, ako hodnotiť vedu spravodlivo, transparentne a s dôrazom na skutočnú kvalitu výskumu. Aj to je dôkazom, že systém VER sa uberá správnym smerom.
