<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Ivana Žulčáková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/zulcakova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Tekuté chvíle</title>
      <description>* Hráme sa na dotýkanie stropu. Ty ma vyhodíš do vzduchu a ja lapám po štuke nášho vysokopodlažného bytu. Ešte centimeter! Som ako testovacia špageta, dokonale uvarená. A čo keď sa prilepím sa na strop? * Smejem sa, tak detinsky smiešne, až ťa nachytám. Stráčaš rovnováhu a potom na/chytáš ty mňa - do náručia. Ešte raz, ešte raz! Musíš sa dotknúť stropu ešte raz, vysielaš ma na ďalšiu misiu. A ja žasnem, ako vo mne nachádzaš toľko beztiaže. * Zahrievacie intermezzo: Máš chuť na Francúzsko a tak pečieme brioche do jednej v noci. Zapíjame čajom z môjho utekacieho čajníka. * Tancujeme salsu, krokmi maznavej mačky. Púšťam sa, moje svaly nedržia, sú tekuté. Rozlievam sa v tebe a ty ma vedieš. Otočky a záklony. Si moja telocvična, dokonalý strečing. Nádoba, v ktorej sa roztopím a v zápätí nadobúdam svoj tvar.</description>
      <guid isPermaLink="false">27b2377b-64f2-4da4-8d4a-6ae36b0aa935</guid>
      <pubDate>Tue, 17 Oct 2006 08:30:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/tekute-chvile</link>
    </item>
    <item>
      <title>Únia listu</title>
      <description>Boli sme ľudia z ôsmich rôznych krajín a hľadali sme spoločnú reč.</description>
      <guid isPermaLink="false">80937ead-5150-410d-bce8-f0409903d548</guid>
      <pubDate>Sun, 13 Aug 2006 11:39:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/cestovanie/unia-listu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Včelie dumky</title>
      <description>Po Irisi vo mne bzučalo. Brnela vo mne energia ako v úli. A ja si tie včely teraz slovo po slove vypúšťam na papier.</description>
      <guid isPermaLink="false">fb61bcc9-0427-43f8-bd02-ddcd702c03de</guid>
      <pubDate>Mon, 12 Jun 2006 22:01:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/vcelie-dumky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mame sa dobre</title>
      <description>Mily domov, dlho sme sa tesili lupenom ruzoveho srdca dvora nasej hojskole. Chodili sme popod konare rozkvitnutej ceresne a ona nas vzdy na pozdrav posnezila naruzovo. Sadali sme si do jej tiena v horuce dni, ktore uz pominuli. Ukladali sme sa do ruzovej cukrovej vaty na trave a potom sme si dali zmrzlinu s kamarelom a pokrstili tak cervstvo vypecenu zmrzlinovu misticku, ktoru sme tu na hojskole same vyrobili. Lupene zvadli a vyschli, ale my sa napriek tomu este stale tesime.</description>
      <guid isPermaLink="false">49f574a1-95a1-4ea9-af4e-31c801ca0aa0</guid>
      <pubDate>Sun, 21 May 2006 12:37:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/mame-sa-dobre</link>
    </item>
    <item>
      <title>Hra na Tvorcu</title>
      <description>* Hram sa s hlinou: vyrabam cajnik. Hram sa na Tvorcu. Pravidla hry: Vyrob a panuj! Prve kolo: vytvarovat telo. To mi dalo niekolko dni vytrvalej namahy. Dnes som uspesne preradila do druheho levelu. Telo som zmobilizovala: pripojila mu nohy, styri. * Vyrabam cajnik, lebo doma mame len taky maly: zo supravy T 4 2 (Tea for two). Vyrabam cajnik, lebo milujem ten adrenalin hry na tvorcu. Zajtra sa dostanem do tretieho levelu: k telu pridam hlavu i zobacik a rucku. V dalsich kolach hry za mna vela prace vykona ohen. Vypalime hlinu po prvykrat, naglazurujeme a este trochu vypalime. Posledny level je najdolezitejsi: Slavnostne donho nalejem horuci mok, a vdychnem zivot. Moja hlina ozije. A cajnik mi bude sluzit az do konca svojho zivota. Mne - jeho Tvorcovi... Ohnostroj a koniec hry. * Ivana, kedy uz vyrasties a prestanes s tymi hrami. * Moj sluzobnik Cajnik bude tiez T 4 2, len s mensim rozdielom: Tea for two LITRES. Dva litre caju. Asi zacnem organizovat cajove party.  Mate moje pozvanie :-)</description>
      <guid isPermaLink="false">ad391d59-653d-4fc0-9bb7-0e1d1d8eda8e</guid>
      <pubDate>Tue, 09 May 2006 21:11:21 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/nezaradene/hra-na-tvorcu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nevytrcaj z radu</title>
      <description>V ramci vecerneho pobavenia pred spanim v nasom danskom Zoo sme dostali ulohu: Tri platy medovnika, plnka, banany a slahacka. Na!  Spravte z toho kolac. Ten najkrajsi vyhra cenu.</description>
      <guid isPermaLink="false">7f648a4d-9716-46a1-930a-c6388add663c</guid>
      <pubDate>Sat, 29 Apr 2006 07:23:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/cestovanie/nevytrcaj-z-radu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stvorhodinove telo</title>
      <description>* Stvorhodinove telo zatuzilo po kave. Zvycajne pisti len za bylinkovym cajom "urtete", (ktoremu k umeleckemu zazitku chyba len jedno "A"). Ale dnes prahlo za toxinmi. Stvorhodinove telo potrebovalo trpkost. Telo, ktore sa poslednu noc v odpocinku vzdalo sile svojej vahy len na styri hodiny. Dnes si pat minut na stolicke priamo podebatovalo so slnkom. Svetlo preniklo. Cez jemny kremovy film koze, postekliko pigmentove lavy, ktore si vzapati nasli svoju cestu priamo na povrch kostnatych lic a zvrchovaneho nosa. * Stvorhodinove telo sa presvetlilo a spokojne si nieslo cierny toxicky tapoj v zelenom hrnceku. Vona to prezradila. Tato kava nebola ako vzdy: trpka svojou mrtvolnostou a ciernotou. Kava bola ziva. Horuci napoj sa rozlial po jazyku a rozutekal po vsetkych chutovych poharikoch, vibroval a energizoval. Svetlo preniklo cez tepny, zily aj vlasocnice, cez maso, az do najciernejsich  drenovitych kostnych jaskyn. A vtedy energia a svetlo v stvorhodinovom tele splynuli. * To bolo presne vtedy, ked v jeden slnecny den Stvorhodinove telo vytrysklo v moje telo.</description>
      <guid isPermaLink="false">006f1699-b50e-4f00-bbeb-a18c29a8326f</guid>
      <pubDate>Fri, 28 Apr 2006 14:15:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/stvorhodinove-telo</link>
    </item>
    <item>
      <title>O iných štandardoch</title>
      <description>Jedáleň páchla morom. Jacqueline Wei Zhou dojedla plátok svojej ryby, ktorú zajedala troma plátkami šalátu a s previnilým pohľadom sa natiahla nad tanier za ďalším plátkom. Bavili sme sa o jedle.</description>
      <guid isPermaLink="false">2b2fbe8c-f76f-4baf-9feb-7f8ee5c75f7c</guid>
      <pubDate>Mon, 06 Mar 2006 07:41:50 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/spolocnost/o-inych-standardoch</link>
    </item>
    <item>
      <title>O daroch a Zazeracovi</title>
      <description>Na potulkach za fotografiami. Ako v rozpravkach povinnost priniest zvlastne dary. "Hladajte, zverenci moji. Hladajte tvary. Co je okruhle mi prineste. Co je obdlznikove, sa oku mojmu raci. Aj pekne, co sa skryva naokolo. A prekvapive, co sa vam zazdalo." Vybrali sa zverenci do sveta v rozpati "len na uzemi skoly a v jej blizkom okruhu ", hladat dary.</description>
      <guid isPermaLink="false">130b7ee6-625b-4897-9836-a65401b822dc</guid>
      <pubDate>Thu, 02 Mar 2006 17:20:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/o-daroch-a-zazeracovi</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pestujem si otáznikovník</title>
      <description>Pravidelne ho polievam a dávam mu živnú pôdu pre jeho rast.</description>
      <guid isPermaLink="false">35440f9f-49da-4f98-b22e-35b86ebc48e1</guid>
      <pubDate>Sat, 11 Feb 2006 11:12:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/pestujem-si-otaznikovnik</link>
    </item>
    <item>
      <title>Four things - štyri veci</title>
      <description>Zverbovali ma (Tini)  - výjsť z ulity o trochu viac.  Tak sa vám tu priznávam, náhodní pocestní, že som od uvedomenia si ”sa”, tieto veci spáchala: (viac o "4veciach" napr. tu)</description>
      <guid isPermaLink="false">f7cfcd1e-fd8d-47ea-a33f-4c32deadf46c</guid>
      <pubDate>Tue, 31 Jan 2006 14:06:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/four-things-styri-veci</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sneh v izbe</title>
      <description>Otvoríme okienka a do izby hneď vletí prievan. Prešúcha sa cez jedno okno, tri metre cez izbu a vyletí von druhým oknom. Vonku spraví otočku a opäť sa šupne dovnútra.</description>
      <guid isPermaLink="false">8c8c29df-3d97-4206-89dd-ee36fd4b4012</guid>
      <pubDate>Thu, 19 Jan 2006 12:32:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/sneh-v-izbe</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zulitnievam</title>
      <description>* (Čaj. Potrebujem čaj.) Niekedy sa človeku nechce vychádzať z ulity. Ostáva vo svojom hniezdočku, ktoré premenlivo mení svoje parametre na líščiu dieru a späť. Posledné mlieko z krabičky. Ostalo prázdno. A do neho padajú steny. Svoje texty čítam backspacom. * Zulitnievam. Tak ako tie slimáky, čo som jedla na Nový rok vo Francúzsku. Akurát že nemám prúžky. Zmršťujem sa vo vlastnej ulite, hoci bez byliniek a masla, čo by ma dochutili. Nejedzte ma. Som bez chuti a bez pachu. * Zoznam vecí, čo treba spraviť, ostal na nočnom stolíku. Na nočné dumky. Veci sa vracajú k svojim pôvodným stavom. Zaseknutá v jednej a tej istej pesničke.  * Nedočkavo sa naťahujem za práve zaliatym čajom. A pijem len horúcu vodu s mliekom. * Sú dni, kedy si človek medzi ranným vstávaním a večerným líhaním pamätá len zhon a beh kamsi na dlhé trate. A potom sú dni, kedy človek potrebuje, aby ho niekto ťahal za prsty a hýbal ním ako bábkou, ktorá nemá dušu.  Ja ti dnes podám prst.</description>
      <guid isPermaLink="false">9919e405-3f5b-4c10-90fd-13244a615ff0</guid>
      <pubDate>Fri, 13 Jan 2006 21:05:49 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/zulitnievam</link>
    </item>
    <item>
      <title>Rozsvietilo sa</title>
      <description>Rozvietilo sa. (Niekomu možno v mysli. ) U nás v Meste hlavne na hlavnej ulici. Milióny blikajúcich žiaroviek nad hlavou. Svetielka v obchodoch. Svetielka vo výkladoch. Svetielka na stromčekoch. Škoda že pre tie umelé svetielka, ktoré magneticky priťahujú obsahy peňaženiek, viac nevidno svetielka nad hlavami, nad mestom, nad stromami, nad domami... Nad všetkým, čo nás pohlcuje a dobrovoľne nás núti správať sa komerčne.</description>
      <guid isPermaLink="false">047e0525-2e7f-4cfa-a8ee-cd0f11a9f635</guid>
      <pubDate>Wed, 14 Dec 2005 13:02:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/rozsvietilo-sa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Mesačné klišé</title>
      <description>Oranžové závesy sa hrajú na západ slnka. Včera ma opať mesiac vyzýval. Len som neprišla na to, k čomu... Drzo mi svieti do očí. Budí ma. Čakám, že má pre mňa nejaký odkaz. Surreálny. Mystický. Kedy sa mi bude zdať, že len snívam. Že ma prevedie mlčanlivo po chodbe a ukáže ma všetkým v žltom pyžame s kvietkami na hrudi. Že ma privedie k otvorenému oknu a balerínovským krokom sa prejdem po zábradlí balkóna. Že ma prinúti otvoriť chladničku a zlikvidovať raňajkové jogurty. Lenže nič nadprirodzené sa nekoná. Mesiac zhasne svoju vypočúvaciu lampy z mojej tváre. Pomaly sa posunie o pár centimentrov a nájde cestu k vedľajšiemu oknu. A mne nechá nepokojnú myseľ a hlúpe mesačné klišé. (v spomienke na Moju Izbu na Mojom Malom Mieste)</description>
      <guid isPermaLink="false">10ddca6f-bec4-4559-aa08-03af68865327</guid>
      <pubDate>Sun, 11 Dec 2005 21:01:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/mesacne-klise</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sanitárne umenie (bez obrazu o vizuálnom umení)</title>
      <description>Močiť na stenu. Je to umenie? Dánsky umelec Uwe Max Jensen tvrdí, že áno. Pri svojej umeleckej tvorbe často využíva vlastne telesné tekutiny. Keď sme došli na dohovorené miesto rozhovoru, Uweho sme našli v jeho ateliéri, ako sedí na záchode uprostred miestnosti.</description>
      <guid isPermaLink="false">fbf40ce0-dcec-4894-a3c8-b924d3f8cfa7</guid>
      <pubDate>Fri, 25 Nov 2005 07:33:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/kultura/sanitarne-umenie-bez-obrazu-o-vizualnom-umeni</link>
    </item>
    <item>
      <title>Gýčové obrazy z nočného túlania</title>
      <description>Primrzlo. Dnes v noci tu na zem po prvýkrát popadali trblietky. Jemné a mrazivé. Tie ktorých gýčové napodobeniny predávajú Vianoce v obchodoch. Ľudia na seba nahodili nové vrstvy. Tak cibuľovo. Ja sa cítim bezpečne - sukňa na sukni. Vykúka zo mňa iba primrznutá tvár a nosový indikátor chladu.  Aj tráva starne - dnes v noci má prvé šediny. Je ostro. Tráva i mesiac. Aj vzduch  v roztiahnutých nozdrách je ostrý. Hrám sa s parou. Sledujem, ako sa môj dych zhmotňuje v priestore okolo mňa. Šlukujem mráz. Štípe. Odfukujem do ďaleka, do vysoka. Vyštípalo ma - kdesi vo vnútri. Každý nádych trochu zabolí - každý výdych očistí.  Ide zima. Zahalíme sa do bielej. Budeme čistí.</description>
      <guid isPermaLink="false">1309dcfd-d9e8-44c5-8410-51e8444a8ca8</guid>
      <pubDate>Wed, 16 Nov 2005 21:54:50 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/gycove-obrazy-z-nocneho-tulania</link>
    </item>
    <item>
      <title>Som fontána krvi...</title>
      <description>* koho by nepotešilo, keby dostal narodeninový darček štyri mesiace po narodeninách? * a koho by nepotešilo, keby to bol darček, taký z tých, o ktoré sa nikdy nežiada, lebo voľajako nie sú práve na mysli, hoci sú vždy tou očakávanou vecou,  vytúženým objektom MAŤ? * a koho by nepotešilo, keby to bola Múza, ktorá sa odmlčala na dlho a nekopla si ani trochu, a teraz je tu a rozrevarala sa na všetky strany, na všetky štýly, do zbláznenia... „...a ak sa ešte raz budeš sťažovať, budeš mať do činenia s mojou armádou..." (Army of Me)  aby mi nebolo málo, tak hneď dvadsaťkrát. Zatváram sa do vlastného kútika. Spriehľadnievam. Až ma nakoniec úplne nevidieť. Vidieť ma? Nevidieť ma? ...ráno  mi zlepené oči citlivo reagujú na umravčané prešedivelé slnko...iPod si berie zvukové privilégium. Bjork mi spieva a ja prechádzam ulicami...Islandsgade,  Reykjaviksgade... Ja..., ja som len...  "...som fontána krvi v podobe dievčaťa..."  (Bjork: Bachelorette, text, hudba, video)</description>
      <guid isPermaLink="false">f0415d86-3c03-4313-bce6-506d3dc3d202</guid>
      <pubDate>Thu, 03 Nov 2005 21:57:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/som-fontana-krvi</link>
    </item>
    <item>
      <title>Uniesla ma</title>
      <description>Keby len hlava toľko nemyslela, keby sa toľko nepoddávala. Keby hudba toľko nevábila. Zas ju uniesla. Kiwivu. Hudba. Uniesla ju do reálne nehmatateľného sveta, kde Kiwiva je predovšetkým zmäteným hercom, ktorému nedali do rúk scenár. Kulisy ostávajú tie isté, ale sa aj menia. Ľudia sa nelogicky nachádzajú na nevhodných miestach. Vracajú sa pocity z ľudí dávno zabudnutých.</description>
      <guid isPermaLink="false">6c93413d-fb1e-46e4-aad3-6f93b331dc9c</guid>
      <pubDate>Wed, 02 Nov 2005 19:37:07 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/uniesla-ma</link>
    </item>
    <item>
      <title>O mrkve</title>
      <description>Random dialóg z anglicko-francúzskej učebnice: - Mom, i don't like carrocts. Why should I eat carrots? - Because it's good for your eyes. - Good for my eyes? How do you know? - Well, have you ever seen a rabbit with glasses? Dánom historku o zajacovi a mrkve hovoriť asi netreba.  Mrkva (gulerod) tu má v jedálnom lístku svoje čestné miesto. Výber z ponuky školskej jedálni DJH: - každodenná ponuka: mrkva (očistená, oškrabaná, uložená v nádobe s vodou a citrónom) len za 3 DKK/kus!!! - desiatová ponuka: mrkvové žemle,  jemnučké, zdravučké - najlepšie s maslom, ale aj bez, - špeciálna ponuka poobede: mrkvový koláč,  skvelý ku káve. Za celé moje školské roky som si na desiatu či na obed nosila do školy všakovaké veci. Mrkvu však nie. V porovnaní s mojimi dánskymi rovesníkmi mám teda čo doháňať. Akí sú podarení, keď si vytiahnú z tašky mrkvu a začnú si ju tak hryzkať na obed... Viem, priemysel kontaktných šošviek prekvitá dnes tak ako nikdy pred tým. Nemusí to však byť jediným dôvodom, prečo tak malo Dánov nosí okuliare....</description>
      <guid isPermaLink="false">0d0e6187-adc9-4ac8-bc3f-a522937e5a4d</guid>
      <pubDate>Tue, 01 Nov 2005 06:29:23 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/jedlo/o-mrkve</link>
    </item>
    <item>
      <title>"Neznášam H. C. Andersena"</title>
      <description>Patríte k  nadšencom Larsa von Triera? Dánsky tvorca filmov ako Prelomiť vlny či Tanečnica v tme a spoluzakladateľ filmovej Dogmy 95 - má svojský štýl. Nielen vo filmoch, zdá sa. V rozhovore pre švédsku televíziu vyjadril svoj názor o svojom národovcovi Hansovi Christianovi Andersenovi. Andersen sa teraz (nielen) v Dánsku nosí. Zvlášť tento rok, keď je celá krajina zaplavená oslavou 200. výročia tohto legendárneho rozprávkára. Von Trier ním však nadšený nie je. Práve naopak...</description>
      <guid isPermaLink="false">1b4cf66d-6047-4748-b871-b619c2202db7</guid>
      <pubDate>Fri, 07 Oct 2005 18:41:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/kultura/neznasam-h-c-andersena</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kamarát z krajiny trinástich mesiacov</title>
      <description>Šťastný Nový rok Vám prajem! Ešte mi v ušiach znie hudba z osláv. Tegegne nás v sobotu pozval na oslavu nového roku svojej domácej krajiny. V Etiópii má kalendár 13 mesiacov a pred niekoľkými hodinami sa lúčili so starým rokom 1997...</description>
      <guid isPermaLink="false">07f556d7-c174-4526-a569-37863df6daa2</guid>
      <pubDate>Wed, 14 Sep 2005 06:06:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/cestovanie/kamarat-z-krajiny-trinastich-mesiacov</link>
    </item>
    <item>
      <title>Skoro-estrogénové toasty</title>
      <description>Neďela poobede. Víkend strávený polopracovne. Doma nie je čo jesť. Odťahujeme stôl - dostávame sa k rezervným zásobám - konzervám z Francúzska.</description>
      <guid isPermaLink="false">3bcb42af-3907-4a45-844e-3a25ed2be519</guid>
      <pubDate>Mon, 12 Sep 2005 06:56:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/skoro-estrogenove-toasty</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stredovek na jeden deň (foto)</title>
      <description>Podarilo sa mi to. Cestovať v čase na jeden deň a odskočiť si do stredovekého mesta v Škandinávii -  Horsens. Hudba citár a fláut objala mesto. Pilo sa z hlinených čiaš a jedlo z drevených tanierov. Miestami sa tiahla horúčava kováčovej  pece.  Po ulici sa potulovali opustené deti a záhadní mnísi, no o bezpečie sa starali zbrojnoši v plnej paráde. Stredovekým mešťanom sa len ťažko dalo uveriť, že sa do svojich kostýmov nenarodili.</description>
      <guid isPermaLink="false">69d426a7-a643-40d3-8a20-d99e7a0f3e8a</guid>
      <pubDate>Mon, 05 Sep 2005 08:10:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/cestovanie/stredovek-na-jeden-den-foto</link>
    </item>
    <item>
      <title>Slovensko-poľsko-peruánske reflexie</title>
      <description>Jeden z tých večerov, kedy človek pri zhŕňaní zbytkov z taniera rozmýšľa o čase a mieste... coincidence... O tom, ako sa okolnosti troch nezávislých ľudských osudov zbehli tak, aby pri lasagna a peruánskom dezerte mali spolu tak veľmi históriou nabitý večer... Bol aj o tom, že...</description>
      <guid isPermaLink="false">c80370f4-b3cf-41ce-b640-fa8ce9f5952c</guid>
      <pubDate>Fri, 19 Aug 2005 06:33:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/spolocnost/slovensko-polsko-peruanske-reflexie</link>
    </item>
    <item>
      <title>O tom, čo sa deje, keď sa mačička z okna smeje</title>
      <description>Prší, len sa tak leje. Ja sa z okna mačičkovsky smejem. (A pospevujem si pesničku. Tú, ktorú som sa ako prvú naučila hrať na klavíri.)</description>
      <guid isPermaLink="false">e401918f-8ea6-4d73-9285-b40ac3721670</guid>
      <pubDate>Sun, 31 Jul 2005 23:57:14 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/o-tom-co-sa-deje-ked-sa-macicka-z-okna-smeje</link>
    </item>
    <item>
      <title>O túžbach s tromi bodkami</title>
      <description>"Chcem zmrzlinu," detinsky som nástojila na mojom želaní na ceste k stanici. "Doma by som si dala zmrzlinu každý deň. Čo zlé je na tom, že človek má chuť na zmrzlinu?!" Na intráku to bolo jednoduchšie. Všetky baby z bunky boli zmrzlinové, a preto nikdy nebolo treba dlho presviedčať. Človeku sa ľahšie hreší, ak v tom nie je sám.  Môjho milého sa mi na zmrzlinu podarilo zviesť len málokedy. Vyprevádzala som milého k autobusu na letisko. Vedľa nás stála dvojica...</description>
      <guid isPermaLink="false">9e4c4a64-ce17-4cc8-b422-036e1c7c55c6</guid>
      <pubDate>Sun, 24 Jul 2005 22:16:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/o-tuzbach-s-tromi-bodkami</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jahodový Hans</title>
      <description>Hansa Christiana v tejto krajine veľmi ľúbia. Nielen v Kodani, ale po celom svete preňho usporiadali kopec projektov oslavujúcich jeho 200. výročie narodenín. Samozrejme, že to patrične využili aj na komerčné účely. Spomedzi vďačných suvenírov pre turistov si môžete vybrať z klasických produktov ako magnety, lyžičky, hrnčeky, šatky, tašky... Okrem toho vás možno upútajú aj exkluzívne H. C. A. výrobky. Čo tak "coolové" Narodeninové hodinky H. C. A.?  Chcete zaletieť do rozprávok? V tom prípade určite potrebujete  Lietajúci kufor H. C. A!  A akéže by to bolo Dánsko, keby H. C. A. nezakomponovalo do svojho ďalšieho vývozného artiklu - Lega?! Kvôli celému tomu H. C. A. ošiaľu som aj dnes v potravinách ostala pokojná, keď som objavila ďalší "Andersen" produkt. Hoci som sa tentokrát  ticho usmiala popod fúzy: Jahodová marmeláda Hans Christian Andersen... Veru, ľúbia ho títo jeho národovci. Až tak, že si ho na raňajky natierajú na chlieb. Aj ja ľúbim Hansa. Obsahuje síce len 55 % ovocia, ale do sklenky sa bude dobre nakladať hermelín ;-)  (foto na odkazoch, alebo tu, tu a tu)</description>
      <guid isPermaLink="false">e16c2c70-80ba-4f0a-b044-7991ab49f064</guid>
      <pubDate>Mon, 18 Jul 2005 12:23:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/cestovanie/jahodovy-hans</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zmrzlinár je šťastný človek alebo letné reflexie</title>
      <description>Aj keď tu často fúka a niektorí hovoria, že sa tu striedajú len dve obdobia: jar a jeseň, predsa len sa leto tohto roku ukázalo. Už niekoľko týždňov posielam optimistické správy domov: „Mám sa dobre. Svieti nám tu slnko. Máme tu leto!“ Zatiaľ čo sa mi z domu niekoľko krát donieslo do uší, že „...na ďalekom východe prší“.</description>
      <guid isPermaLink="false">9885af6c-1f37-42d5-b8f7-aea8bcaaf8d0</guid>
      <pubDate>Fri, 15 Jul 2005 08:25:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/spolocnost/zmrzlinar-je-stastny-clovek-alebo-letne-reflexie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zápisky z jedného letného večera jedného severského mesta</title>
      <description>V Aarhuse začína týždeň medzinárodného jazzového festivalu. Teplý vzduch, až trochu dusno a v meste rušno – tak neobyčajné pre leto tohto severského mesta. Nočné ulice plné putujúcich a hľadajúcich. Niektorí putujú za živou hudbou, niektorí za lepším chladeným pivom. Súdiac podľa množstva rozbitých fliaš naokolo a stability chôdze pouličníkov, za tým pivom ich putovalo viac.</description>
      <guid isPermaLink="false">8e68bb65-2076-4df0-8dda-d05cf34489b4</guid>
      <pubDate>Mon, 11 Jul 2005 16:40:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/zapisky-z-jedneho-letneho-vecera-jedneho-severskeho-mesta</link>
    </item>
    <item>
      <title>You are nobody...</title>
      <description>Dnes mi povedali, že som nikto. Na úrade, kde registrujú ľudí žijúcich na území ohraničenom pod nálepkou „Dánsko“ -  na tom mieste, kde sa z vás stávajú 10-ciferné čísla, mi povedali: „Prepáčte, ale v tomto prípade vám nemôžem nijako pomôcť. Pre Dánsko ste nikto.“ Bez zlosti alebo rozhorčenia, bez nemilosrdnosti v tóne hlasu. Jednoducho informačne, takmer s úsmevom – vôbec nie ironickým: „You are nobody for Denmark“. Títo ľudia vedia byť milí aj pri oznamovaní zlých správ. Už sa im nepáčim. Lepšie povedané, číslo, ktoré ma zastupuje, sa im už nepáči. O nové som poprosila, no ešte ho nemám. Bez čísla som teda Nikto. A pokiaľ som Nikto, nemôžem sa oficiálne ani presťahovať. Vlastne môžem, ale ako Nikto si nemôžem zmeniť adresu, keďže vo sférach papierových neexistujem. Pošta  mi teda dochádza na starú adresu. Prečo sa nad tým pozastavujem?! Nikto si ju predsa vyzdvihnúť nemôže! A ja som Nikto.</description>
      <guid isPermaLink="false">5a5992ca-09ea-4370-9296-ec1ad9e555e5</guid>
      <pubDate>Mon, 04 Jul 2005 14:20:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/you-are-nobody</link>
    </item>
    <item>
      <title>Môj bycykel za štyri "deravé groše"</title>
      <description>Parkujem asi 150 metrov dolu ulicou od svojho vchodu. Môj bycykel je taký...  netradičný. Svojou plnou výplňou kolies pripomína skôr závodný bycykel. Hoci váhou i rýchlosťou má od pretekárskeho dosť ďaleko. Jeho minimalistickú výbavu dopĺňa jeden exklusívny prvok - mapa mesta pripevnená k prednej časti bycykla, rovno pred mojimi očami. Asi 150 metrov  opačným smerom - hore ulicou, parkujem ďalší bycykel. Dokonca nie len jeden, ale hneď tri, štyri či aj viac. Všetky sú moje! Hoci pravdaže naraz vždy len po jednom. Hovoríte si, že ma to všetko muselo výjsť riadne do peňazí. Vôbec nie. Mám ich všetky v podstate zadarmo. Každý jeden z mojich bycyklov  ma stojí 20 dánskych korún (1 DKK = 5,15 SKK). Ale aj to len tak symbolicky, pretože tieto peniažky dostanem vždy naspäť, akonáhle dobicyklujem. Záhada bicykla za "deravý groš" má veľmi jednoduché riešenie. Rovnako aj záhada slova bycykel s ypsilonom...</description>
      <guid isPermaLink="false">686f19c5-71a4-49e5-a2fd-6b560f89590a</guid>
      <pubDate>Tue, 28 Jun 2005 10:09:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/cestovanie/moj-bycykel-za-styri-derave-grose</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bezprostredne - "o rok viac"</title>
      <description>A už je koniec. Dopíjam pohár červeného vína. (Vyrobené v Chile - 'Imported and bottled in Denmark'). Narodeninová oslava práve skončila. Darčeky sa páčili. Sviečky sú sfúknuté. Hudba ešte dohráva (až doteraz som ani netušila, že na Manu Chao sa dá tancovať "náš" čardáš).  A Blog.sme.sk bol možno viac prítomný, než by ste čakali...</description>
      <guid isPermaLink="false">02b153ca-94fe-47d4-ba86-1badc63d21ce</guid>
      <pubDate>Sun, 19 Jun 2005 23:00:37 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/bezprostredne-o-rok-viac</link>
    </item>
    <item>
      <title>Marakéšania v krajine Carlsbergu</title>
      <description>"Marakéš nie je Papín*," píše Pankovčín na začiatku knihy, aby presvedčil (najmä Papínčanov), že akákoľvek podobnosť s obyvateľmi jeho rodnej dediny je čisto náhodná. Tiež začnem podobne: Marakéš veru nie je ani Humenné. Napriek tomu sa v nedeľu v Kodani stretlo päť Marakéšanov.</description>
      <guid isPermaLink="false">383aca77-376d-4c75-9100-94be54450ae0</guid>
      <pubDate>Thu, 16 Jun 2005 12:53:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/cestovanie/marakesania-v-krajine-carlsbergu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Pochválen buď dobrý deň</title>
      <description>Narodila a vyrastala som v malej dedinke, kde každý každého pozná, a tým pádom aj navzájom zdraví. Ako malej mi v škole aj doma vštepovali, že zdraviť je známkou „slušnosti“. A tak som ako dobre vychované dieťa bola na každom kroku na pozore pred dospelými osobami, aby sa náhodou nestalo, že im nepozdravím. Pravidlá rituálu boli jednoduché: pozdraviť každého podľa svojho statusu tak, ako mu prináleží. Od ahoj, cez dobrý deň až po pochválen.</description>
      <guid isPermaLink="false">9a8c873b-8763-4254-b67d-a5eab855456c</guid>
      <pubDate>Mon, 06 Jun 2005 10:29:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/spolocnost/pochvalen-bud-dobry-den</link>
    </item>
    <item>
      <title>Konečne parkujem doma</title>
      <description>Dnes som mala po prvýkrát doma pocit, že sa nikam neponáhľam, nič ma nesúri a nič záväzné na mňa nečaká. „Vitaj naozaj doma!,“ privítala som samu seba vo svojej izbe po prvý krát po štátniciach.  Až teraz som si poriadne všimla, že som za posledných päť rokov ani nestihla prerobiť teenagerský  imidž izby.</description>
      <guid isPermaLink="false">11bbc248-07d2-4d60-a78e-0ba3ffdc55e1</guid>
      <pubDate>Wed, 01 Jun 2005 09:29:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/konecne-parkujem-doma</link>
    </item>
    <item>
      <title>Robinson a trinásty Piatok</title>
      <description>Stala som sa nedobrovoľným Robinsonom. Moja loď nestroskotala na šírom oceáne, nie som ani na opustenom ostrove. Som zavretá medzi štyrmi stenami.</description>
      <guid isPermaLink="false">4935fb3d-aa9b-44f9-a9e2-817d878f5c4c</guid>
      <pubDate>Fri, 13 May 2005 16:11:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/robinson-a-trinasty-piatok</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dajte mi chvíľu...</title>
      <description>("Kam sa ponáhľaš?" - pýtam sa kámošky, keď ju nemôžem dobehnúť na schodoch. "Tak ako všetci - do hrobu," odpovie s poloúsmevom.) Ponáhľam sa. Ešte pred tým, než do hrobu, ponáhľam sa, aby som stihla termín. Ja a záverečné termíny - nikdy sme sa nemali veľmi radi a preto sme si zvolili zvláštny stav spolunažívania: ja na pohovke v pohode a termíny za dverami. Hoci tentoraz to nie je v pohode, ale za mĺkvou obrazovkou počítača. Len by som chcela odkázať tým, čo sem-tam zablúdia na môj blog: "Dajte mi chvíľočku". Momentálne prežívam veľmi hektické obdobie plné strestu, od ktorého by som najradšej utiekla, keby sa dalo... Končím školu :) (Stráca sa mi slovo, Na jazyku, v srdci, v očiach, na papieri Alebo sa to stracam ja?) Nechcem, aby kvôli tomu utrpeli na kvalite ani príspevky na mojom blogu, ani vysledky mojej práce v škole. Tak ja sa na chvíľočku odmlčím, na zopár týždňov, aby som sa potom celá svieža, plná elánu  a chuti spoznávať neodhalené zvláštnosti, mohla vrátiť a začať v živote i na blogu niečo nové. Tak zatiaľ.... a blogu zdar! :))</description>
      <guid isPermaLink="false">1313eed4-e38b-497a-abe0-1a741bb77194</guid>
      <pubDate>Wed, 04 May 2005 11:34:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/dajte-mi-chvilu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Už si viac nekupujem dáždniky</title>
      <description>(Alebo aj o roztržitosti, Bjrk a Gaudiho ovocnch vežičkch)Raz som dostala na narodeniny krsny dždnik. Nebol to žiaden z tch vystreľovacch zzrakov, rovnako to nebol ani vdobytok čnskej produkcie. Bol veľmi elegantn. Neviem, či existuje kategria narodeninov dždniky, ale ak no, tak verm, že ten mj bol takm pravm narodeninovm. Teda len do chvle, km SA po pr tždňoch stratil, resp. km som ho raz niekde zabudla.</description>
      <guid isPermaLink="false">674b4e5d-e7d4-4443-8d7f-4daa5933b801</guid>
      <pubDate>Thu, 28 Apr 2005 21:18:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/spolocnost/uz-si-viac-nekupujem-dazdniky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Muf je z Marsu a Puf z Venuše</title>
      <description>Dnes som ti kpila darček. Keď prde, spravme si narodeninov prty pre dvoch. Dme si jablkov rezy z potravn pod oknom (na internte sa predsa torty nepeč) a miesto sviečky ti dovolm sfknuť vonn tyčinku. Chba mi. Ale ja teraz trucujem.</description>
      <guid isPermaLink="false">45d79113-54b9-4f91-9bb6-801781591a5c</guid>
      <pubDate>Sat, 16 Apr 2005 21:18:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/muf-je-z-marsu-a-puf-z-venuse</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako som utekala a kam som až došla</title>
      <description>Trápim sa písaním diplomovky. Čím bližšie je posledný termín, tým menej sa mi chce zveľaďovať môj manifest  úspešného dovŕšenia dospelosti. Sedemnásť rokov oddanosti slovenským vzdelávacím inštitúciám  na úkor štátneho rozpočtu už čoskoro nahradí môj produktívny prínos v  podobe práce a platenia daní. Ajajaj, znie to tak vážne, až sa toho bojím.</description>
      <guid isPermaLink="false">f6e81925-3aeb-4b71-a2b2-6dc50114faa4</guid>
      <pubDate>Thu, 07 Apr 2005 17:11:41 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/ako-som-utekala-a-kam-som-az-dosla</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dievča od polárnej žiary</title>
      <description>Vntorne sa chvejem zakaždm, keď sa s ňou stretnem. Priznvam, plne ma ovldla.</description>
      <guid isPermaLink="false">2000aad7-d797-4a12-8c37-871345bffc3e</guid>
      <pubDate>Sat, 19 Mar 2005 19:31:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/dievca-od-polarnej-ziary</link>
    </item>
    <item>
      <title>Slovenské TGV?</title>
      <description>Nevedel som, že Slovensko je tak veľk krajina, reaguj ľudia mimo Slovenska na moju poznmku, že za tdiom cestujem na Slovensku až osem hodn vlakom. Pri mojom rozhodnovan pred piatimi rokmi, kam na vysok kolu, vzdialenosť vbec nebola jednm z rozhodujcich faktorov. Chcela som sť tam, kde by ma to bavilo. Hoci aj na druh koniec republiky. Vtedy som netuila, koľko relneho času strvim trepanm sa v slovenskch vlakoch.</description>
      <guid isPermaLink="false">f4429d4d-8f10-41f3-b744-f8918046c39f</guid>
      <pubDate>Sat, 19 Mar 2005 15:11:25 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/spolocnost/slovenske-tgv</link>
    </item>
    <item>
      <title>Informačný terorista alebo o ryšavej duši černocha</title>
      <description>Mňa na ňom uptala tlov červen čiapka, ktor sa snažila skrotiť hust černosk kučery. On si ma vimol kvli žabkm topnkam.</description>
      <guid isPermaLink="false">e527a57d-cf4f-4ecc-8cbf-6dbfd425f965</guid>
      <pubDate>Tue, 08 Mar 2005 16:25:57 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/informacny-terorista-alebo-o-rysavej-dusi-cernocha</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dve sestry alebo najstarší to nemajú ľahké</title>
      <description>Hovorí sa, že najlepšie je učiť sa z chýb iných. Kto su tí „iní“?</description>
      <guid isPermaLink="false">e7177fdb-c452-494e-9504-83c39024acdc</guid>
      <pubDate>Mon, 28 Feb 2005 12:34:22 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/spolocnost/dve-sestry-alebo-najstarsi-to-nemaju-lahke</link>
    </item>
    <item>
      <title>O slovenskom mori</title>
      <description>Na Slovensku predsa muselo raz existovať more, keď sa vetci Slovci zdravia nmornckym pozdravom</description>
      <guid isPermaLink="false">0a3c9fa2-9bf9-4acf-a1ad-390142992401</guid>
      <pubDate>Thu, 24 Feb 2005 10:11:50 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/spolocnost/o-slovenskom-mori</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ropucha v diere nám chutila</title>
      <description>Počuli ste veľa neslvnych reč o anglickej kuchyni? Na vlastn chuťov pohriky som sa presvedčila, že nie vetko, čo na začiatku smrd, mus končiť nechutne.</description>
      <guid isPermaLink="false">b5568602-63aa-463f-a8aa-d229b87c405d</guid>
      <pubDate>Wed, 23 Feb 2005 08:31:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/jedlo/ropucha-v-diere-nam-chutila</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako som sa hanbila za "Made in Russia"</title>
      <description>Keď mj zahraničn znmy mal po prv krt prsť na Slovensko, existovalo pr vec, za ktor som sa na Slovensku hanbila.</description>
      <guid isPermaLink="false">4b0fda66-da69-4cad-96eb-3aec39bb6829</guid>
      <pubDate>Mon, 21 Feb 2005 06:29:12 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/spolocnost/ako-som-sa-hanbila-za-made-in-russia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Vždy posledná</title>
      <description>Človek sa s nm narod a, až na niektor vnimky, ho mus niesť po cel život.</description>
      <guid isPermaLink="false">0cc7476a-74e1-4143-92dd-a367453973db</guid>
      <pubDate>Fri, 18 Feb 2005 13:22:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/sukromne/vzdy-posledna</link>
    </item>
    <item>
      <title>Snívam alebo hrám vo filme bez scenára</title>
      <description>Nepoznm Freudovu analzu snov a neverm ani v snre. Čoraz viac si vak uvedomujem existenciu sveta, ktor sa vytvra nezvisle (a napriek tomu zvisle) od mjho života. Začna ma desiť skutočnosť prežvania obrazov a zvukov, ktor sa mi v mojej mysli nepochopiteľne dvaj dokopy počas spnku. Skromn premietanie filmu, ktorho som zroveň sčasťou.</description>
      <guid isPermaLink="false">633483eb-3e89-439a-90cb-28f6192bccd3</guid>
      <pubDate>Thu, 17 Feb 2005 09:05:03 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zulcakova/kultura/snivam-alebo-hram-vo-filme-bez-scenara</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
