Striptér duše

Striptér duše
Písmo: A- | A+

Víly s kvetinkami do fitnescentier nepatria.

Rozhodla som sa schudnúť do zimného kabáta.

Už som sa prestala pýtať lekárov, či a čo môžem. Môžem všetko. Pred pár mesiacmi som horko-ťažko prešla pešo päť kilometrov. Postupne som ich aj odbehla. Jazdím na bicykli všade, kde treba. A prišiel čas pridať. Tak som si našla trénera vo fitnescentre.

Na našu dohodnutú schôdzku som prišla presne. Už ma čakal. Len si ma prebehol jedným pohľadom a pokračoval v zapisovaní niečoho na papier. Jeho Ahoj znelo ako keď niekto vzdychne, že ho čaká veľmi ťažká šichta. Po chvíli začal. Vysvetľoval mi prístup, stravu, systém cvičenia, harmonogram tréningov, metabolizmus tukov a vody v organizme a hlavne:

"Iba silný človek vydrží, lebo vie prečo, ak si slaboch, ani nestrácaj môj čas!!"

Keď som len chcela obhájiť moju dlhodobú nemožnosť cvičiť kvôli chorobe, len stíchol a po chvíli fakt mrazivého ticha sprevádzaného ešte mrazivejším pohľadom povedal jediné slovo: "VÝHOVORKY!"

To slovo zaznelo zakaždým, keď som len naznačila, že nie som ani lenivá, ani neholdujem McDonaldom, ani...už mi potom venoval len ten pohľad a stíchla som. Pri vysvetľovaní jedálnička som znovu mala snahu objasniť, že takto mám stravu nastavenú už dlho, ale jeho "Neprerušuj ma!" ma znovu umlčalo.

Tak som si povedala, že ho budem počúvať a to, že som fyzioterapeut, teda presne viem, o čom hovorí pri svaloch a metabolizme, mu neprezradím.

Prvý tréning bol takmer smrteľný. Vedela som, čo ma čaká, ale našťastie druhý deň bola sobota a tak som sa ráno, teda o štvrtej nadránom vyplazila z postele, lebo vstať som nemohla. No nakoniec som to rozhýbala.

Najťažšie na celom cvičení vo fitnescentre je vydržať tie pohľady. Už pri prvom tréningu mi bolo jasné, že v kvetinkovej čelenke tam ešte nikdy, nikoho cvičiť nevideli. No keby len to. Asi ani veľkosť môjho poprsia nie je vo fitnescentrách bežnou, lebo od kvetiniek pohľady automaticky smerovali nižšie. Pri úvodnom behu na páse po chvíli je okolo mňa zopár svalnatých cvičencov, ktorí náhodou potrebujú presne tieto stroje okolo mňa, lebo všetky ostatné široko ďaleko sú isto nanič. Tréner mi sľúbil, že budeme cvičiť v samostatnej miestnosti, kam nikto nechodí. No práve, keď tam cvičím ja, sú tam zrovna nevyhnutné veci pre aspoň troch cvičencov. A môj tréner s kamennou tvárou mi pokojne dá práve v tej chvíli nevyhnutne skákať panáka. Po prvej sérii som sa snažila tváriť, že skákanie nie je pre mňa vhodné, no iba sa pozrel tým svojim pohľadom. Keby mi zrovna v tej chvíli trčala zlomená stehnová kosť z krvácajúcej rany, len by zahlásil:

"Dokončíš sériu, potom si to zatlačíš!" Tak som teda doskákala bez ohľadu na to, kto sa z toho tešil.

Môj tréner je mladý chlap. Jeho svaly sú tak vyrysované, že by pokojne mohol robiť model svalov v školskom kabinete vedľa kostlivca. Ako fyzioterapeut sledujem jeho svalové reťazce ako v aplikácii, ktorú na to mám v mobile. Aj dysbalancie som už zaznamenala, ale nehovorím mu o nich, radšej. On je pyšný na svoje telo. Ale nemyslite si, je to vysokoškolsky vzdelaný človek. Ale svojej profesii sa nevenuje. Radšej cvičí. A na poslednom tréningu mi popri rečiach o tom, čo budeme robiť cez víkend povedal, že on bude pracovať.

"Áno, ešte máš inú prácu okrem trénovania?"

"No, mám."

"A akú?"

"Robím striptéra."

"Aha. Super."

Usmial sa. "Vieš, keď celý život makáš na svojom tele, cvičíš, stravuješ sa poriadne, staráš sa o seba, tak prečo to telo nevyužiť? A keď sa niekto rád pozerá, tak ja im to doprajem."

No ja keby som mala krásne telo, asi by som tiež radšej bola v pozícii pri tyči, ako na tej opačnej strane, jačiacej a strkajúcej stoeurovky za tangáče. Ale zasa, nikdy nehovor nikdy!!

Ako hovorí môj tréner.. "Cvičenie ťa vyvedie z každej depky. Opustí ťa frajerka. Cvič! Zomrie ti babka, čo ťa vychovala. Cvič! "

Keď som riešila problémy s mojim centrom pre deti, keď nás podviedol majiteľ budovy a pripravil o dosť peňazí, iba si všimol, že cvičím zle. "Sústreď sa, kašli na problémy. Vieš, majitelia sú úbožiaci, oni iba vedia niečo mať a z toho žijú. To dokáže každý blbec, niečo vlastniť. Ale niečo vytvoriť, vybudovať, robiť s ľuďmi, to už je pre silných ľudí. A ty si silná, tak teraz cvič a kašli naňho!"

Som rada, že som sa na to dala. Je pravda, že v tejto partii svalnatých kamošov akosi napriek ich výškovej a šírkovej prevahe, aj tak vyčnievam. Už som sa naučila, že kvietky si dávam dole z vlasov ešte pred príchodom z budovy. Aj moje modré volánikové šaty len rýchlo vymením za tepláky. Sú to síce tepláky so sukničkou, k nim mám strašne staré modré tričko, ktoré nemá žiadnu fajku, ani inú značkovú vec na sebe, ale toto triko mám už roky rada a vždy som v ňom cvičila. Moje tenisky sú síce drahé, lebo boli robené pre moje moje detské chodidlá veľkosť 35, ale značkové tiež nie sú. Aj bicykel Liberta s košíkom vpredu s drobnými kolieskami už neparkujem medzi parádnymi cyklotátošmi s luxusnými prehadzovačkami a nablýskaným rámom, to moje chúďatko tam bolo ako Popoluška medzi macochami. Nič na mne nie je značkové. A asi ani nebude, iba ak by Adidas začal vyrábať úbor na cvičenie s kvetinkami popri logu.

No aj tak sú to kamoši. Veľkí, mohutní, svalnatí chlapi, ktorí s radosťou a nadšením robia niečo, čo ich baví, kým iní sedia doma pri telke. A takých ľudí, čo robia čokoľvek s nadšením a s oddanosťou, mám rada. Hoc aj sú to striptéri.


Skryť Zatvoriť reklamu