reklama

Kto chce, nauci sa aj keby nechcel...

Uz je to 5 rokov, co som po prvy krat polozila nohu na svajciarsku podu. Neuveritelnych 5 rokov, ktorych mi vela dalo, ale aj vela vzalo.Dalo mi pocit nezavislosti a uplneho dospenia do polohy, ked si uz nepoviem, ze to co som povedala, bolo detinske, ale dospelacke. Dalo mi moznost narobit tolko chyb a tolko spadnuti priamo na hubu, ze sa niekedy citim ako zivotom zocelena a to len v mojich 27-mich rokoch. Dalo mi moznost vyrast ako clovek a zo vsetkych chyb sa naucit, ze ten clovek ktoreho som pred par rokmi nechala za svajciarskou colnicou, uz nie je ten isty, na ktoreho sa kazde rano pozeram v zrkadle.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Uz je to 5 rokov, co som po prvy krat polozila nohu na svajciarsku podu. Neuveritelnych 5 rokov, ktorych mi vela dalo, ale aj vela vzalo.
Dalo mi pocit nezavislosti a uplneho dospenia do polohy, ked si uz nepoviem, ze to co som povedala alebo urobila, bolo detinske,
ale dospelacke.
Dalo mi moznost narobit tolko chyb a tolko spadnuti priamo na hubu, ze sa niekedy citim ako zivotom zocelena a to len v mojich 27-mich rokoch.
Dalo mi moznost vyrast ako clovek a zo vsetkych tychto chyb sa naucit, ze ten clovek ktoreho som pred par rokmi nechala za svajciarskou colnicou,
uz nie je ten isty, na ktoreho sa teraz kazde rano pozeram v zrkadle.
Neviem aka by som bola, keby som ostala na Slovensku, urcite vsak nie taka aka som sama pre seba dnes.

A co mi pobyt v tejto krajine vzal?
Vzal mi cast mojich iluzii, vzal mi moznost stravit poslednych par Vianoc byt s rodinou,vzal mi moznost byt lepsou krstnou mamou, vzal mi ...najma tie iluzie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale dal mi nadej, ze vsetko raz dobre skonci, a ze aj ja mam pravo na rozpravkoveho princa na bielom koni, tak ako v rozpravke.

Prvych par mesiacov som sa pretmolila....ani neviem ako, vsetko som brala na lahku vahu, a riadila sa heslom, ze nejako bude.
Bolo...ale nie hocijako...viac menej velmi zle.
Na svajciarsku mentalitu sa zvyka zvlastne. Trvalo mi dlho kym som vedela odlisit ich crty, ich zvlastnu tvrdost voci cudzincom,
a casto krat som sa citila viac ako na Marse, ako len o par statov dalej od Slovenska.
Este dovtedy som si myslela , ze s mojim lajdackym studiom nemciny a par mesiacoch vyuzivania pasivnej nemciny, ze tym zabodujem.
Spadla z oblakov...
A na hubu,
Mala som to "stastie" natrafit hned na cast uzemia menom Wallis, o ktorom si budu Zurichania a Bernania asi navzdy hovorit, ze su to rolnici.
A netrvalo mi dlho pochopit preco....
Prvou novinkou bolo, ze Wallisania nepouzivaju spisovnu nemcinu, a teda aj vsetky moje zaklady mi boli nanic.
Su fixovani na ich "Walliserdütsch"...a nasa draha lubozvucna slovencina znie oproti tomuto nareciu ako spev slavika (blavakov a trnavakov nevynimajuc).
Tou dalsou novinkou bola absolutna "multi-kulti" -tura, kde sa na mna vyvalil nespocetny pocet Talianov, Francuzov, Portugalcov, Srbov, Albancov, Grekov a vselicoho
mozneho, co nema clovek v takom malom meste ako je nasa Revuca, sancu spoznat.
Bola som ohromena tym mnozstvom ludi zo vsetkych kutov sveta, tym mnozstvom vselijakych farby pleti, kultur a nabozenstiev a po nejakom case prekvapena,
ze clovek sa moze uzasne najest v restauracii somalskej, afganskej, indickej, japonskej a roznych, ktore by mi moj stary otec ani neochutnal.
(on clovek z dediny, zavisly na chlebe so smalcom a cibulou a zavaleny kopami slaniny v roznych hrubkach a stupniciach slanosti).
Cim dlhsie som tu bola, tym viac ma prekvapoval, zarazal, ale v niektorych pripadoch udivoval fakt, ze to multi-kulti tu nie je az tak uplne koser, a ze coraz castejsie
mi prislo tazsie ked sa na mna domaci pozerali ako na votrelca.
Votrelca ktory sa na ich state prisiel prizivit a ich tym padom ochudobnit.
(cela svajciarska ekonomika stoji na cudzincoch, ktori dokazu v niektorych pripadoch v celych komunitach tahat cele mesta smerom nahor - rec je najma o vychytenych
lyziarskych strediskach, kde by bez poriadneho portugalca nefungovala ani jedna elektricka zastrcka)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zaciatky boli tazke najma kvoli reci, z ktorej sa mi chcelo plakat, pozliepanej z hatlanin vlozenim horuceho zemiaku do ust.
Nastastie moja praca mi poskytuje neustaly kontakt s ludmi, teda kto chce, nauci sa aj keby nechcel...:)

Teda "hanni Glück kha und bis annerschmal".

Zuzana Javorova

Zuzana Javorova

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zahranicna Slovenka, verna srdcom domovine pod Tatrami, no nejakou carovnou mocou priputana k Alpam... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu