<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Zuzana Kozáková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/zuzanakozakova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Jarné upratovanie?</title>
      <description>To by sa malo, zdôrazňujem MALO doma vysávať, utierať prach, umývať okná, upratovať v šuplíkoch.... S rukou na srdci si odpovedzme na otázku: „Kto to vlastne robí?"</description>
      <guid isPermaLink="false">821ee1a1-ce84-4a12-b085-bd8eaaabfab4</guid>
      <pubDate>Sun, 05 Apr 2009 17:01:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zuzanakozakova/nezaradene/jarne-upratovanie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kritériá dobrej knihy</title>
      <description>Marec - mesias kníh pomaly za sebou zatvára vrátka. Pripomíname si ho už od roku 1955. Podľa jednej verzie sa stal mesiacom knihy z komerčných dôvodov. Zaslúžili sa oň sami predavači kníh. K tomuto prívlastku prispelo i marcové narodenie ale aj smrť Mateja Hrabendu, významného buditeľa, ktorý sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry. Vládla mienka, že čítanie kníh je určené vzdelancom. Hrebenda proti tomu bojoval, zbieral knihy, a tak sa pričinil o vybudovanie knižníc.</description>
      <guid isPermaLink="false">ad48a10c-ea95-456f-b9a2-221de86197e6</guid>
      <pubDate>Sun, 29 Mar 2009 14:10:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zuzanakozakova/nezaradene/kriteria-dobrej-knihy</link>
    </item>
    <item>
      <title>Kačky liečiteľky</title>
      <description>Začala mi len tak rozpávať.</description>
      <guid isPermaLink="false">a64f0511-99d1-4f38-a381-3578cad79947</guid>
      <pubDate>Mon, 02 Feb 2009 20:09:28 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zuzanakozakova/nezaradene/kacky-liecitelky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Snenie</title>
      <description>Hodina nemčiny skončila. Rovno z triedy vyrážam s batohom, tak ako každý štvrtok. Vlaková stanica je síce od školy vzdialená len na pár metrov, ale ako na truc, autobusová je ,nepochopiteľne, na opačnom konci mesta. Musím ísť pešo až tam, pretože u nás vlaky nie sú a mestská o takomto čase nejazdieva na autobusovú stanicu. To je asi údel nás dedinčanov. Kráčam s pocitom radosti, že opäť bude rodina pokope, ale i so štipkou strachu zo sklamania. Možno mi doma znovu niekto bez servítky na ústach povie, aká som nemožná.</description>
      <guid isPermaLink="false">0439bab7-1144-4572-8a7e-7f68e3266e31</guid>
      <pubDate>Fri, 30 Jan 2009 17:25:44 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/zuzanakozakova/nezaradene/snenie</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
