Písal sa 16. august 1990 keď sa v malej, už ošarpanej nemocnici v Kráľovskom Chlmci narodili dve dievčatká.Jedna z nich som bola ja, a tá druhá je mi vlastne doteraz neznáma. Narodili sme sa v tom istom čase (okolo jedenástej večer) a tak sa stala chyba – mne a zároveň aj jej pridelili rovnaké rodné číslo.Prišlo sa na to keď som mala asi sedem a už som bývala v Nitre. Všetky papiere od rodného listu až po preukaz poistenca mi museli meniť. Ona bola pri narodení asi o niečo rýchlejšia, a tak jej ponechali staré (7 rokov naše spoločné) rodné číslo.
A včera sa písal 16. august 2007 a ja som oslavovala svoje sedemnáste narodeniny. Krásne narodeniny. Moja bilancia: dve obrovské kytice od tých, ktorých milujem, dve skvelé kalorické torty (jedna od našich a jednu pre mňa upiekla moja najlepšia kamarátka), plno darčekov (nie len materiálnych ale aj takých pre dušu), pár gratulačných smsiek a na pár dní prezývka „hej, ty, sedemnásťročná“.A keď sa už oslava skončila a ja som prišla domov, ako som si tak ukladala všetky nové darčeky na svoje miesto, ako som si tak pospevovala „...má sedemnásť a chôdzu ženy...“ a rozmýšľala nad tým že musím na plafón prilepiť ďalšiu fosforovú hviezdu (môj narodeninový rituál), spomenula som si na ňu. Na to dievčatko, ktoré sa so mnou narodilo okolo jedenástej dňa 16. augusta 1990 v malej, už ošarpanej nemocnici v Kráľovskom Chlmci. Ktovie ako svoju sedemnástku oslávila ona. A ktovie či ju oslavovala na správnom mieste. Môj Tato mi už predsa 17 rokov pripomína, že nás mohli zameniť...
P.S. Ďakujem celej mojej rodine, všetkých skvelým kamarátom a aj mojej láske za nádherné narodeniny.
P.S.2 Taktiež gratulujem Madonne, ktorá oslavuje v ten istý deň a zároveň česť Elvisovi, ktorý 16. opustil tento svet.
