Ľúbila som ťa, sklamal si...
V ľavom spánku cítim pulzujúcu bolesť, ktorá každým tiknutím hodiniek narastá... Tik-tak tik-tak... Zvláštny pocit otupenosti a miernej vygumovanosti, a pritom je dnes len pondelok. Celý otrasný týždeň pred sebou... Som zvedavá, či to dotiahnem až do piatku... Ach jaj. Piatok... to bude teda pekná „zábava“. Som zvedavá, či nazbieram dosť odvahy na to, aby som prišla na jednu školskú akciu. Bude to strašne zvláštne. Vlastne som si práve uvedomila, že slová „zvláštne“ alebo „divné“ sú v poslednom čase najpoužívanejšími slovami môjho slovníka. Asi prišlo divné obdobie. Zvláštne ilúzie pokojného života sa vytratili ako šibnutím zvláštneho magického prútika. Fakt zaujímave pozorovať oblohu ako sa zvláštne mení a vytvára divné obrazce. Nenachádzam slov. Ako stáť na chodbe a nevedieť kedy príde koniec, a cítiť sa zvláštne keď prichádza nevedomosť kam chodba vedie. A dokonca je úplne tmavá, len na konci svieti divné svetielko. Svetielko nádeje? Spasenia? Možné je všetko. Keď budú nabudúce padať hviezdy, kúpim si sieťku a jednu si ulovím. Bude divné keď si ju nalepím na strop mojej dúhovej izby? Hádam nie... Alebo sa s ňou porozprávam. Musí sa cítiť zvláštne, tak ďaleko od svojich. Presne tak divne sa teraz cítim ja... Ďaleko, niekde, kde nikto nechápe, nerozumie a všetci sú zdesení, prečo-sa-zuzka-tak-zvláštne-správa... Počítať dažďové kvapky, piškóty v pudingu, omrvinky na líci a pehy na nose... Mohla jedna osoba... Nevyužila, ja som nebránila odchodu... Kamaráti? Niečo viac? Je to celé voľajaké divné. Aká je pravdepodobnosť uhla opadu jednej náhodne uletejej pusy, že sa prilepí na priamo-úmerne-pohybujúci-sa-objekt? Malá? Mám zvláštny pocit, že nulová... NIE!!! Strácam sny... Sú už len malou prachovou časticou v tomto nekonečnom vesmíre... Dlaň sa stiahla a už sa neukáže... A pritom bola tak dlho vystretá. Tak dlho bola príležitosť dotknúť sa jej... Nie, prišla zima a je po všetkom... Ako som sa sen vlastne dostala?? Matne si spomínam na niečo zvláštno-divné.... Niečo o bolesti pulzujúcej v spánku? No áno, presne tam som bola... Teda... Bolesť stupňuje a zrak sa nejak divne zahmlieva. Zvláštny pocit beztiaže... Viečka klesajú... Padám.... Som uz oveľa ľahšia, sny a ilúzie sú fuč, takže už som ako pierko... Pierko, ktoré sa vznáša vysokooo... Nad všetkými. Len problémy ma ťahajú naspäť...
Ľúbila som ťa... A možno aj naveky budem...