Nemáš ani jednu vrásku navyše, akoby sa zastavil čas. Nevymizol Ti z tváre ten úsmev, čo som tak milovala. Prečo sa nemôžme stretávať častejšie? Chýbaš mi.
Po celé tie roky som si každý deň nacvičovala, čo všetko Ti musím porozprávať. Keď som Ťa však dnes v noci uvidela, vyschlo mi v ústach. Rozžiarila si ma celú, nedokázala som Ti povedať ani to, ako veľmi Ťa ľúbim. Chcela som, aby tá chvíľa trvala navždy. Nechcela som Ťa stratiť, už som sa nechcela zobudiť.
Babi, ja som už vyrástla, som dospelá. Skončila som školu, teraz už pracujem. O dva mesiace budem mať zásnuby. Tak veľmi chcem, aby si tu mohla byť so mnou každý deň. Chcela by som Ti zavolať vždy, keď mi budeš chýbaš, zabudla si mi však nechať svoje číslo. Chcela by som s Tebou ísť na prechádzku, objať Ťa a hladiť po Tvojich bielych vláskoch. Chcela by som, aby si sa tešila z mojich úspechov a utešovala ma, keď sa mi práve nedarí.
Chcela som sa Ťa aspoň dotknúť, len raz, na krátky okamih. Natiahla som ruku a ty si sa mi rozplynula, tak ako naposledy. Otvorila som oči a po líci mi stekala slza. Zase sme sa nestihli ani len rozlúčiť. Ale ja viem, že sa vrátiš. Už sa nebudem trápiť tým, čo všetko sme si nestihli povedať. Viem, že si pri mne každý deň. Cítim to v srdiečku. Tak veľmi Ťa ľúbim, babi.
PS: A pozdravuj všetkých v nebíčku...
