Zážitky z povinnej vojenčiny – vtedajšie udalosti, kľúčové fetiše a pojmy, ktoré mohli používať len vyvolení
V prvých dňoch na vojne som bol hneď oboznámený mojimi „mazákmi“/vojaci základnej služby po prvom roku vojny/, čo je na vojne najdôležitejšie :
- Tak pozri špagát (tak volali vojaci vysokoškolákov na povinnej vojenskej službe) najdôležitejšie na vojne je číslo
Výraz špagát vraj pochádzal z dávnej doby, keď vysokoškoláci na vojne nosili na uniforme farebné špagátiky, aby sa tak odlíšili od iných vojakov a od tej doby to zostalo
Chvíľu som ostal zarazený, aké číslo môže byť na vojne dôležité, ale potom sa mi rozsvietilo a pochopil som, že myslia počet dní, čo ostáva do civilu. Číslo určovalo sociálny status vojaka, čím bolo menšie, tým väčší bol jeho status. Podľa čísla si mohol dovoliť napr. častejšie vychádzky. Keď „mazákom“ zostávalo do civilu 250 dní „holuby“/ tak volali nováčikov na vojne / sa museli naučiť v predstihu spievať známy hit- „JAWA 250“ a celý týždeň ju museli spievať mazákom na izbe pred spaním. Keď im zostávalo do civilu 22 dní to isté sa opakovalo s piesňou „Už len 22 dní“ od Mira Žbirku. Boli to také zábavné šikanujúce praktiky. Najlepšie ale bolo, že my – „špagát(i)“ sme si nemohli dovoliť nahlas povedať číslo, na to mali nárok len „mazáci“. Taktiež sme si nemohli obuť kanady tak aby upevňovacie remienky trčali z kanád, na to mali nárok len mazáci a boli na to náležite hrdí. A nikoho z mladých vojakov ani nenapadlo ich takto provokovať. Bolo to smiešne, ale pravidlá vojenského obliekania a správania platili dlhé roky, bez toho aby to niekde bolo napísané, to všetci dodržovali. Vojaci z povolania to tolerovali lebo im to uľahčovalo prácu. Mazáci mladých vojakov vychovávali, neustále učili, čo majú robiť, ako sa majú správať, obliekať, používať vojenskú výstroj a vojaci z povolania tak mali o starosť menej.
Na vojne existovalo aj špeciálna funkcia – pisár. Jedinou kvalifikáciou bolo pekné písmo. Tento vojak potom prakticky celú vojnu strávil v kancelárii prideleného veliteľa, kde mal na starosti administratívu a denne písal veliteľovi tzv.“ denné rozkazy“, ktoré boli základom fungovania vojenskej mašinérie. Tento vojak mal proste šťastie nemusel chodiť na výcvik bol počas celej vojny v kancelárii, rozmaznávaný svojim veliteľom. Môj dobrý kamarát, tiež špagát, mal dobré vzťahy s pisárom veliteľa a prezradil mi, že si z toho urobí srandu. Nahovoril ho, aby do knihy, kde sa písali rozkazy, ktoré potom boli ako zákon - napísal, že veliteľ navrhuje môjmu kamarátovi – ktorý bol špagát – mimoriadnu dovolenku za vzorné plnenie úloh. Pritom to bol úplný výmysel, veliteľ mu nič také nenavrhoval. Pisár sa nechal nahovoriť a napísal to do knihy, nebol totiž dostatočne inteligentný, ale písmo, ktorým to napísal bolo hodné inteligenta. A prešlo mu to, špagát dostal dovolenku. Potom ho nahovoril, aby dal do rozkazu návrh, kde ho veliteľ odporúča na veľkú vojenskú poctu – odfotenie sa pred bojovou zástavou útvaru. Fotka sa potom zasielala rodine a do civilného zamestnania, kde si ju mohli zarámovať a byť hrdí na svojho zoceleného syna a udatného zamestnanca. Môj kamarát prehlásil, že keď mu toto prejde tak si dá nabudúce návrh na predčasný odchod do civilu. Ale bohužiaľ zástava mu nevyšla, vojenská mašinéria jeho smiešny pokus stopla.
Úžasná a veľmi nezvyčajná situácia sa stala raz za bieleho dňa. Vojak z povolania bol prichytený vojakom strážnej služby/ ten bol vždy vyzbrojený samopalom s ostrými nábojmi/.Vojak z povolania sa neoprávnene šplhal cez plot vojenského útvaru. Bol jednoducho lenivý a nechcelo sa mu obchádzať pešo celé veľké kasárne. Plot kasárni bol pochopiteľne nedotknuteľný nesmela cez neho prejsť ani myš, nieto celý človek. Strážnik nelenil, videl dôstojníka, povedal si, že pravidlá platia pre všetkých, zobral samopal vystrelil do vzduchu varovný výstrel. Dôstojník videl, že to myslí vážne, radšej sa rýchlo hodil na zem, podľa príkazu strážnika sa zdvihol, ruky dal hore a cez celé kasárne s veľkou hanbou so zdvihnutými rukami kráčal pod namiereným samopalom strážnika až do kancelárie dozorného dôstojníka útvaru, kde ho strážnik odovzdal a ďalej si išiel vzorne vykonávať strážnu službu. Dôstojník /vojak z povolania/ bol potrestaný veliteľom útvaru a strážnik dostal mimoriadnu dovolenku. Strážnik bol z našej jednotky a stal sa oslavovaným a uznávaným hrdinom aj medzi ostatnými mazákmi po zvyšok vojenskej služby
