Ľudovít Čordák uzrel svetlo sveta 8.februára 1864. Narodil sa na vtedajšej Forgáchovej 96. Mal 3 súrodencov a Ľudovít bol druhý najstarší. Staršia bola iba sestra Anna, ktorá sa narodila roku 1862. Mladší bratia žiaľ zomreli po narodení. Volali sa Edmund a Eduard.
Ľudovít začal navštevovať školu v rodných Košiciach. Po skončení školy nastúpil Ľudovít na gymnázium. Neštudoval v Košiciach, ale v Spišskej Novej Vsi. Zlákalo ho kreslenie a už ako 19 ročný navštevoval školu pre vzdelávanie učiteľov kreslenia. Školu navštevoval v Budapešti. Rodičia žili v biede a museli opustiť Uhorsko. Ľudovít odišiel s nimi do Mníchova.
Jeho láska k maľovaniu bola veľká. Vedel, že ak nemá dostatočné vzdelanie, jeho obrazy nenadobudnú úspech. Svoje obrazy posielal do Košíc priateľovi, kníhkupcovi Adolfovi Maurerovi. Jeho obrazy predával Maurer a Ľudovít získaval peniaze. Hneď sa prihlásil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe.
V stovežatej Prahe si našiel priateľa, učiteľa a svoju maliarsku modlu, ktorý sa volal Julius Mařák. Bol učiteľom na Akadémii výtvarných umení. Mal rád svojich študentov a chodieval s nimi do prírody. Bol romantikom a miloval prírodu. Pozoroval študentov ako maľujú a čo si na prírode všímali. Čordák mu vďačil za mnoho. V zime sa študenti učili pracovať so svetlom a tieňom.
Čordák sa učil rád, bol aj úspešný. Roku 1893 získal cenu a osobnú pochvalu rektora školy. Vyhral vďaka dielu Samota, ktoré nakreslil uhlíkom. Čordák, ovplyvnený romantizmom, sa snažil ďalej a zdokonaľoval svoje diela.
Lyrický romantizmus znamenal v umelcovom živote mnoho. Zameriaval sa na vnútro lesa, čistinky, maľoval aj lúky. Roku 1895 vyštudoval Akadémiu výtvarných umení. Odišiel si hľadať chlebík života po vlastnej ceste. Vrátil sa do rodných, voňavých Košíc. Stratil rodinné zázemie. Jeho otec, Ján Čordák, umrel. Nenasťahoval sa k rodine do Košíc, ale do Turne nad Bodvou. Miloval prechádzky k Zádielskej doline, ktorú neraz zvečnil. Neskôr sa nasťahoval do Slanca.
Veľkým rokom umelca bol rok 1897. Oženil sa za Ľudmilu Menčíkovú. Chudobná sirota, ktorá si získala umelcovo srdce. Oženil sa s ňou na fare v Ruskove. Ľúbil ju a jej srdce ho hrialo rovnako ako svoje. Obaja však mali málo peňazí a začali sa objavovať existenčné problémy.
Snažil sa ako mohol, stále mali málo. Svojim srdcom maľoval a miloval svoju ženu. Počala mu tri dcéry. Spolu ich vychovali, spolu ich ľúbili. Volali sa Palma(nar. 1898), Georgína (nar. 1902) a Zlatica (1904). Maľoval už na objednávku a často chodil z domu.
Svoje obrazy viseli v kníhkupectve u Adolfa Maurera, či Františka Mildnera. Čo sa predalo, šlo žene a dcéram.
Maľoval uhlíkom, pastelom, ale aj farbou. Jeho obrazy si všimli aj v Budapešti. Roku 1907 sa dokonca stal členom Nemzeti Szalonu v Budapešti. Žil v Slanci, kde i pracoval. Dodržiaval kontakty s košickými kamarátmi a kolegami. Veľký vplyv naňho mal Elemír Halász-Hradil. Nevedno, kedy sa dvaja umelci spoznali. Hradil mal na Čordáka mimoriadny vplyv. Veď keby nebolo Hradila, ktovie či by sa Čordák presťahoval opäť do Košíc.
Na Zbrojníckej ulici v rotundovej bašte im mesto povolilo zriadiť si ateliéry. Museli však dlho presviedčať mesto. Hradil a Čordák boli ako bratia. Obaja radi maľovali a obaja milovali svoje rodiny.
Dobré vzťahy sa však menili. Tesne po skončení prvej svetovej vojny bolo trendom, robiť karikatúry. Hradil sa do karikatúr zapojil. Z niektorými Čordák nebol spokojný. Jednu považoval za urážku. Obaja spolu skončili aj napriek tomu, že mali vedľa seba ateliéry.
Po roku 1918 vniklo do Európy mnoho umeleckých smerov. Čordák sa stal nezaujímavým, strateným a zabudnutým. Nevenoval mu pozornosť nikto. Dokonca ani Josef Polák, ktorý podporoval kultúru v celom Československu.
Maľoval ďalej, ale málokto ho kupoval. Žilo sa mu ťažko. Bola ťažká doba. Nevedel inak maľovať ako romanticky. Venoval sa trochu impresionizmu, maľoval dojmovo. Srdce mu stuhlo hlavne roku 1930. Nechcenému maliarovi zomrela dcéra. Zdedila po otcovi talent, vo Viedni umrela. Bola krásna, jej podobizeň možno vidieť v Slovenskej národnej knižnici. Dcérina smrť ho bolela viac ako nechcené obrazy.
Pri príležitosti 70.narodenín mu Josef Polák zorganizoval výstavu. Ľudia si ho opäť všímali, obdivovali. Nevedeli však, že úspech prišiel neskoro. Výstava mala veľký úspech. Ľudovítovu Dušu zahriala iskierka. Úspech netrval dlho. 28.júna 1937 opustil Košice navždy. Ostalo po ňom mnoho priateľov, mnoho korešpondencie a obrazy. Obrazy, v ktorých je nesmrteľný. Česť jeho pamiatke.
Poznámka : Niekde sa jeho meno píše ako Čordák, inde Csordák.
Bibliografia :
Kolcun, M. : Potulky mestom Košice 2, Košice : Osvit Harlequin s. r. o, 2005 str. 124-125 ISBN 80-89054-15-3
Milanová A. : Ľudovít Csordák. In : Pamiatky a múzea, 2007, 1. vydanie ISSN 1335-4353
