Keď budem na dôchodku (ak sa dožijem) chcem sedávať na priedomí malého domu a sledovať, ako sa po dvore prechádzajú sliepky.
Sedávať na drevenej lavici. Po pravej strane bude vzduchovka, po ľavej útočná puška vz 58.
Vzduchovkou by som strílal muchy a puškou jednu slépku za týždeň - vždy v nedeľu.
Vždy by som na slépku predtým zakričal: „Zemreš sviňa!„ a picou by som ju dávkou do hlavy.
Keď budem na dôchodku, chcem mať psa, dve mačky, prasa a kozu.
Pes by sa volal Karneval, mačky Jozef a Jozefína, prasa Pejo a koza Rósamunde.
Vždy, keď by som sa rozhodol ísť dole, do dediny - do krčmy, šli by za mnou ako procesia.
Ja vpredu s puškou na pleci. Za mnou Karneval, Jozef, Jozefína, Pejo a Rósamunde.
Sliepky by zostali doma. Smutne by zazerali cez plot. Dole pri potoku by som sa otočil a zakričal za nimi: „ Sprosté ste sliepky! Tam behajte po dvore!"
V krčme by som si sadol za stôl a zverstvo by čakalo pred dverami.
Na každého príchodzieho by havkalo, mňaukalo, krochkalo a mééékalo.
Každý by si vravel: „Aha Mleczko je v krčme".
V krčme by som spieval, búchal do stola a vykrikoval somariny po kamarátoch dôchodcoch.
Keby sa niekto chcel biť, len by som ukázal na pušku a povedal: „Mám ťa picnúť ako tú sprostú slépku? „ a hneď by stíchol.
V noci by som sa vracal domov.
Karnevalovi by som vravel:
"Zasvieť tými očiskámi Karneval! Čo si ty za psa, keď nevieš očami svietiť? „
Len by zavrtel chvostom a myslel by si: „Jáááj , pán mój, čím si starší, tým si väčší huncút " ( jasné, že by si nemyslel "huncút" ) a daľej by, usmievavý, kráčal tmou.
Mám jeden sen.
Takto chcem prežiť dôchodok.
PF: Manželku, deti a rodinu s desiatimi vnúčatami a dvoma pravnúčatami nespomínam, lebo tí by boli doma na Slovensku a tento sen sa odohrával ďaleko na Ukrajine.
Pekný deň prajem.
