Keď sa strýko stal altruistom, vymenoval ma za svojho zástupcu.
Čakalo nás veľa práce, pretože rozhodnutie strýka bolo jasné: zbaviť sa celého svojho majetku.
Založili sme teda akciovú spoločnosť s názvom „Prvá altruistická s.r.o"
Strýko mi určil plat a sebe si stanovil len symbolický.
Neskôr mi to vyčítal a hlavne keď sa opil vykrikoval:
„ja ako prezident všeckých altruistov hádam nebudem mať nižší plat ako môj zástupca!!!"
Vždy ale vytriezvel a zabudol na to.
Strýko zamestnával asi 250 tisíc ľudí na celom svete a vlastnil 1328 spoločností.
Veľmi rýchlo sme zistili, že na zrušenie všetkých podnikov či firiem dvaja nestačíme a do „eseročky" sme museli zamestnať asi päťdesiat pracovníkov.
Všetci horúčkovito pracovali asi 30 dní.
Po mesiaci na gremiálke predák odborárov vyhlásil že práce je také kvantum, že bude potrebné zamestnať ďalších ľudí...
Po polroku pracovalo v prvej altruistickej 1540 ľudí, žiadna zo strýkových firiem nebola zrušená, a na konte nám pribudlo pár ďalších miliárd....
Skrúšený strýko sedával v hojdacom kresle pred svojim domčekom a s hlavou v dlaniach opakoval: „Kde len robím chybu! „ Kde?"
Nápad dokráčal sám....
Boli to bornejskí pionieri, ktorí chodili od domu k domu a zbierali starý papier do zberu.
Strýko sa prestal hojdať v kresle, pozeral na malého pionieríka pred sebou a opäť
(ako už toľkokrát predtým) zvolal „heuréka" a odbehol do kuchyne kde mal metrové hlinené prasa.
Rozbil ho, bankovky úhľadne zviazal motúzom a víťazoslávne ho podal pionierovi zo lovami:
„ nech sa ti páči, dáke štyri kilá to hádam budú"
O dve hodiny bol pionier spať aj s otcom.
Ten sa strýkovi hodil pod nohy zo slovami:
"Za tie peniaze čo ste dali môjmu synovi som kúpil zberňu papiera, budem vám do konca života nosiť 50 % zo zisku!!!"
Strýko onemel.
Rozreval sa ako pavián a utekal do kôlne. Dobehol naspať s vŕtačkou a v druhej ruke niesol za hrsť korunových mincí.
Každú jednu položil na zem a zúrivo ich prevŕtal.
Pionier s otcom chvíľu na strýka zdesene pozerali a nakoniec sa dali na útek.
Strýko bol v amoku.
Vykrikoval: „všetky peniaze zruším! prevŕtam! zlikvidujem! znehodnotím! a zúrivo ďalej prevrtával jednokorunáčky.
Po chvíli bola na strýkovom dvore kopa prevŕtaných blyšťavých slovenských jednokorunáčok....
Tá zaujala pánka čo šiel po chodníku...
Zastavil sa pri kôpke, zdvihol prevŕtanú korunu, pozrel sa cez dierku do slnka, zahryzol do nej, a oslovil strýka:
„Ehm...pane, dovoľte aby som sa predstavil.... Som obchodník zo železiarskym tovarom zo Sydney. Tieto kvalitné medené podložky sú na predaj?"
Strýko s vŕtačkou len nechápavo zízal na obchodníka zo Sydney.....
Pánko pokračoval: " Pane, tieto podložky od vás kúpim! dám tri koruny za jednu! ale môžeme sa jednať!"
To bola povestná posledná kvapka do strýkovho pohára.
Z obchodníkom zo Sydney sa dojednal na cene 5 korún za jeden kus prevŕtanej jednokorunáčky.
Zamestnal robotníkov a postavil ďalšiu fabriku, kde sa vŕtalo na tri smeny.
Následne založil ďalšiu firmu, ktorá obchodovala zo Slovenskou národnou bankou - kupovali od nich jednokoruny za dve koruny, a na každej zarábali tri.
Strýko už nezrušil žiadnu svoju spoločnosť, ponechali sme si aj prvú altruistickú s.r.o a zamestnali sme do nej všetkých dôchodcov z celého mesta. Náplň práce mali spoločenské hry a raz do týždňa poupratovať dvor.
Strýko však zosmutnel.
Už nebol taký veselý ako predtým.....ale len do dňa kedy sa nezoznámil s MISS Borneo.
Ale o tom už nabudúceJ
