Strýko sa na Borneo odsťahoval v dvadsiatom deviatom.
Chlapi z rodnej dediny všetci do jedného básnili o Amerike, strýko ako vždy odporoval a vyvracal im všetky fámy o blahobyte a možnosti zárobku.
Hovorieval: „Pamätajte na Indiánov! „ Občas sa uchýlil aj k drobnému klamstvu a udiveným chlapom v krčme „citoval z biblie“ : V liste Korynťanom jasne Lukáš píše: „a potom prídu biely muži, a ohnivou vodou oblbnú Indiánov a zabijú ich a budú mučiť! bude to zatratená krajina“
Nevedno prečo strýko pociťoval takú nenávisť voči Amerike, ale skôr si myslím, že to bolo jeho klasická vlastnosť, byť v opozícií.
Chlapov však nepresvedčil – odišli do Ameriky a zostal v rodnej dedine sám.
Osamotené ženy na neho na ulici gánili, nuž sa pod tlakom rozhodol odcestovať aj on.
Veľmi negatívne naladený a s pocitom znechutenia sa v Hamburgu strašne opil a zmagorený nastúpil na loď do Bornea....
Po príchode na Borneo, hneď pochopil že sa tam ocitol vďaka veľkej ruke osudu, a bol sám na seba hrdý, že sa neocitol v Amerike spolu zo svojimi rodákmi.
Zamestnal sa na farme a pomaly začal budovať svoju neuveriteľnú kariéru.
Vždy v nedeľu ho však v krčme pochytil tak strašný smútok za domovom, že sa pravidelne spíjal do nemoty.
Priateľským Bornejčanom bolo strýka ľúto, nuž sa rozhodli mu pomôcť.
V jednu nedeľu mu navrhli, aby ich naučil nejakú slovenskú pieseň, ktorú sa mali v pláne všetci naučiť, a tak vydrapiť sympatického prisťahovalca z pazúrov splínu .
V krčme bolo sto chlapov. Strýko dojatý sociálnym cítením svojich nových priateľov, jal sa ich učiť...
Úprimná vďaka ho opäť zviedla k vymýšľaniu a začal bornejčanov učiť slovenskú pieseň, mierne modifikovanú.
O pár minút sa krčmou ozýval „revospev“ : Náá Borneu dobre, na Borneu zdravóóó, Nááá Borneu dobre, na Borneu zdravoooo, alé na Borneu, alééé na Borneu, hej, švarných chapcov málo!.
(bornejčania prejavili obrovský lingvistický dar reprodukovať slovenčinu )
Pieseň mala veľký úspech. Objednávalo sa, všetci si štrngali a žiadali ďalšiu pieseň.
Po chvíli krčma opäť vrieskala : v bornéééjskej dóóline, horár vodu pije, tralala, v borneééjskej dóline horár vodu pijeeeee“.
Pieseň mala opäť úspech a dav chlapov vykrikoval: ďalšiu! ďalšiu!
Cez burácajúci dav sa dopredu k strýkovi predrali štyria chlapi, ktorí síce spievali pieseň s davom, ale pili obďaleč pri bare.
Jeden z nich vyslovil svoju prosbu: „hééj mohli by ste si ešte raz zaspievať tú o tých bornejských chlapcoch?
Strýko im samozrejme chcel vyhovieť, ale dav ho prekričal: tú sme už spievali!!! chceme ďalšiu!!!
Štyria chlapi teda odišli naspať k baru a dav až do záverečnej vyrevoval modifikované slovenské národné piesne od bornejských kasárni maľovaných , cez : páči sa mi páči bornejská postava , až po Nad Borneom sa blýska.... Po záverečnej bolo celé osadenstvo baru ožraté na mol.
Trochu pri vedomí, boli len strýko a spomínaní štyria chlapi, ktorí prekračujúc spitých bornejčanov opäť mierili k strýkovmu stolu.
„ehm“ nechceme rušiť mister Mleczko“ ale mohli by ste nám napísať text tej piesne o bornejských chlapcoch? „
Kerú?“ hlesol strýko
„no tú o tom, že je na Borneu málo švárnych chlapcov“
„Jááááj“ – a strýko začal písať text.
Chlapi poďakovali a stískajúc papierik ako relikviu odkráčali do noci, držiac sa okolo pliec.
Prešlo dvadsať rokov a strýko už ako rozšafný miliónár navštívil bar v hlavnom meste Bornea kde sa stretávali aj homosexuáli.
Neviem ako vznikla nepísaná hymna homosexuálov od skupiny Village People v Amerike.
Ale som hrdý na to, že viem, kto im stvoril hymnu na Borneu.
Poznámka autora: ak sa týmto článkom niekto cíti byť dotknutý, je mi to ľúto. Viem však, že mi je jedno, či je človek beloch, heterosexuál, číňan, bisexuál, žid, arab, cigáň, zelený, biely, nosatý, alebo jednoruký, v prvom rade sa na neho pozerám ako na človeka, brata. Mám priateľov aj homosexuálov a verím že by ma neurazil ich článok o heterákoch.J. Muhehe.
