V dnešné príjemné a konečne jarné popoludnie som si urobila prechádzku do jednej z tých na mňa mystickejšie pôsobiacich častí mesta.
Južná časť mesta je pre tých skôr narodených známa ako židovské geto, ktoré bolo zriadené v máji roku 1944. Do niekoľkých domčekov (na mapke sú očíslované) tu vtedy nasťahovali všetkých židovských obyvateľov mesta.
Hrubá čiara znázorňuje Tuhársky potok
Keď som sa túto informáciu dozvedela, veľmi ma to neprekvapilo. Husova ulica, ktorá bola kedysi súčasťou geta dnes vyzerá veľmi biedne a pár celistvých domčekov jej celkový vzhľad nezachráni. No vždy, keď sa tadeto prechádzam, ako keby som počula ten plač, krik a cítila strach, smútok a zdesenie, ktoré na tomto mieste panovalo od mája do júna 1944.
Dnes tu človek s bežným videním nenájde nič len prach, neporiadok a špinu. Pre mňa táto ulica dýcha históriou.
Husova ulica (pohľad od tržnice)
Staré múry, staré príbehy
Tri veže v popredí, tri veže v pozadí
Kontrast (v pozadí najmladšie budovy mesta "mrakodrapy" ESO)
Ktovie, čo by porozprávali tieto zvyšky domov, keby mohli hovoriť...
...a ktorú izbu zdobila takáto tapeta?
Odtiaľto aj cigáni zutekali
Okno do...?
Biela vlajka bola vyvesená
Počas denného svetla vám táto ulica ukáže mnoho zo svojich "krás", ale po západe slnka je jednou z najnebezpečneších. Dýchať históriu tu o takomto čase už neodporúčam.
