Ladislav Fančovič, v podstate mladé chalanisko, na ktoré by ste možno ani nepovedali, že precestoval veľký kus sveta a reprezentoval na mnohých súťažiach a koncertoch nielen seba, ale i Slovensko, sa už po druhý krát zastavil v Lučenci.
Bola ešte zima, keď tu bol prvý raz. Vtedy som na jeho koncert prišla viac-menej zo zvedavosti. Zaujal ma od prvého momentu hrania. Zložitú melódiu a nádherné tóny zvládal s ľahkosťou a neraz som sa pristihla, že mi po rukách i chrbte behajú zimomriavky. Vtedy som si povedala, že nasledujúci koncert si určite nenechám ujsť.
Prešlo asi pol roka a ja som na chodbe v našej (teda mojej už bývalej) škole zbadala plagát s oznamom, že famózny klavirista príde zas. Potešilo ma to, pretože som už dlhšie mala chuť vypočuť si klasiku naživo. Zavolala som aj svoju dobrú kamarátku, tiež umeleckú dušu a spolu sme sa vytešovali pri skladbách od Shuberta, Liszta, Chopina či Beethovenovej Apassionate. Poslednú slkadbu od ruského skladateľa (jeho meno som si žial nezapamätala), ktorá sa považuje za najťažšiu klavírnu skladbu vôbec, zahral s takým prehľadom a sebavedomím, že po jej konci niekoľko učiteliek z hudobnej školy uznanlivo vydýchlo s polohlasným: "Úžasné!"
Po dlhotrvajúcom potlesku sme sa dozvedeli, že Laco odchádza do Holandska na koncertné turné s programom, ktorý predviedol aj nám. Škoda, že som sa o takomto umelcovi dozvedela prvý krát len pred polrokom. Ku nám sa veľa takejto kvalitnej hudby nedostane. Som rada, že som mala možnosť stráviť dnešný večer na tomto koncerte a môžem smelo prehlásiť, že kým je pre niekoho hviezdou Peter Cmorik, pre mňa je hviezdou bez debaty Laco Fančovič, mladý človek, ktorý dáva svetu najavo, že záujem o klasickú hudbu na Slovensku ešte stále pretrváva.
