V pondelok umrel môj strýko na dlhotrvajúcu sklerózu multiplex. Nepoznala som ho až tak dobre, pretože som sa s ním nemala možnosť stretávať, ale viem, že to bol veľmi inteligentný človek so správnym názorom na veci a so skvelým humorom.
Dnes som postretávala veľa nových ľudí. Vraj sme rodina. Vraj! Dodnes som niektorých z nich ani raz v živote nevidela. Škoda, že sa títo ľudia schádzajú len vtedy, keď chcú posledný krát vzdať úctu svojmu blízkemu. Dnes si nejeden z nás takto smutne povzdychol.
Dúfam, že v budúcnosti si nájdeme čas jeden na druhého aj bez nejakého dôvodu. Len tak svojou prítomnosťou a rozhovorom potešiť toho druhého,... skôr než bude neskoro.