Prežila som krízu blogera!

Celé sa to začalo paradoxne článkom o mojom ročnom pôsobení na blogu. Po tom, ako som ho uverejnila, sa začali moje nápady akosi míňať, múza neprichádzala, premohla ma všeobecná nechuť písať. (Až som sa zhrozila, keď som túto vetu dopísala!)

Za pol roka na mojom blogu pribudlo len 6 nových príspevkov. Rok predtým ich bolo vyše 50! Hovorím si: to čo je? Are you crazy? Moji priatelia a známi mi posielali odkazy, v ktorých sa pýtali kedy pribudne nový čánok a mnohokrát som sa na odpoveď ani poriadne nezmohla.

Na blogy som takmer prestala chodiť, pritom počas toho obdobia sa udialo tak veľa vecí, na ktoré by som za starých čias reagovala! Koľkokrát ma napadlo, zapisovať si myšlienky aspoň do nejakého zošita, že ich po čase oprášim a uverejním... kríza bola silnejšia.

Ja som sa na blogu realizovala hlavne vtedy, keď ma niečo alebo niekto (jemne povedané) nahneval alebo vytočil.

Žeby sa moja kríza volala ľahostajnosť? Lenivosť? Neviem, dôležité je, že cítim, že som ju prekonala, opäť som našla radosť z toho, že svoj blog mám a že sa v ňom môžem svojimi písmenkami a fotografiami dostatočne "vyšantiť"!

Som naspäť!

Som šťastna!

Som blogerka!