Svet niečo takéto ešte nevidel! Aby ste to mali ozrejmené, žijem so svojimi majiteľmi v relatívnom pokoji už 12 rokov. V relatívnom preto, že ich z času na čas naštvem svojím vyčíňaním a dobrovoľnými útekmi z domu s cieľom bádať po tých zaujímavých pachoch pod zlatým dažďom, čo stojí pred naším domom a v okolí.
Moji majitelia ma ľúbia a ja ľúbim ich. Lenže to, čo mi spravili dnes, to si nedokážem vysvetliť.
Veliteľ svorky (ako ho úctivo nazývam) sa dnes skoro ráno pobral preč. Nič zvláštne. Vrátil sa podvečer aj so svojou dcérou a spolu priviedli na moje územie jednu malú potvoru. Odkedy je tu, celý svet sa točí okolo nej. Vraj nová kamarátka! Pche! Také malé šibnuté šteňa má byť mojou kamarátkou?
Kira? To je už čo za meno? Kira sem! Kira tam! Kira strč sa dakde! To je vrchol! Tak ONA si začala obhrýzať moju kosť! Nie moja milá, takto to nepôjde! Ja ti dám!
...
Au! Toto ma veľmi bolí. Dostala som výprask za to, že som si dovolila obrániť svoju kosť! Ale ako si to predstavuje? Len tak z ničoho nič sa pustiť do mojej misky so žrádlom!
Ale čo! Tak ju pustia do bytu a mna nie? Aj ja chcem ležaťv lone môjho pána a nechať sa hladkať!
...
He he he! Sprosté šteňa! Nevie, že v byte sa cikať nemá! Tak, a sme tu vonku obe. Čo tak na mňa čumíš, malá? Neopováž sa ma dotknúť! Nie! Neskáč na mňa! Idem od teba radšej preč. Dúfam, že si ťa zajtra odtiaľo zoberú, lezieš mi na nervy a to u nás nie si ani hodinu!...
Takto asi sa cítila naša Aja, keď sme si včera domov priniesli malú Kiru :-)
Tento príspevok som na svoj blog hodila 15. augusta 2006, keď bola naša malá Kira v dome nová. Odvtedy prešli takmer 2 roky a z tohoto malého šťeňaťa vyrástol neuveriteľne oddaný psík, ktorý stále vrtel chvostom a vždy aportoval tenisovú loptičku. Robila to tak, akoby to bol jej jediný životný údel.
Veľmi radi sme sa s Kirou hrali tenis. Odbili sme loptičku na koniec záhrady a Kira ju vďačne nosila naspäť. Veru, na tých malých orieškoch niečo bude!
Bohužiaľ, dnes ráno sme sa s ňou hrali naposledy. Nikdy si neuvedomovala nebezpečie, ktoré jej hrozí na ulici. Dnes kvôli našej nepozornoťou vybehla na ulicu a náhoda je hnusná sviňa, presne v tom momente išlo auto. Kira to neprežila.
Mnohí si povedia, že to bol len pes. Áno, bol. Ale tí, čo kedysi mali, alebo aj teraz majú domáce zvieratko vedia, ako rýchlo sa dokáže stať členom rodiny a získať si obľubu u ľudí.
Je mi tak ľúto čo sa udialo. Už je v našej záhrade tak nezvyčajne pusto... :o( Kira bola totiž výnimočná!
