Niekedy naozaj nechápem, či sa nám sny snívajú len z čistej únavy a prepnutia v mozgu alebo preto, aby nám prezradili niečo z našej veľmi blízkej budúcnosti, no keď sa sny snívajú mne, zvyčajne zapôsobia na mňa tak silno, že sa nimi zaoberám aj celý deň. Taký bol aj ten dnešný sen.
Veľmi v krátkosti: Bývame v dome a máme psíka - Ajku. Tá sa vybrala po schodoch na verandu, vyskočila na stoličku, potom na stôl a následne skočila z verandy. Uhynula. Ja som toto všetko videla zo záhradnej hojdačky. Snažila som sa privolať pomoc no nik ku mne neprišiel. Posledný obraz, ktorý si pamätám je to, ako som kľačiac pri bezvládnom telíčku plakala a snažila som sa pochopiť konanie nášho psa (náš pes vlastne spáchal samovraždu).
Určite ste sa na tomto absurdnom príbehu aspoň pousmiali, keď už nie dobre zasmiali. Áno, takýmito vecami ma moje podvedomie "zabáva" počas noci. Aj mne samej ráno občas nad tými, niekedy úplne nezmyselnými príbehmi zastáva rozum. Najlepšie sú tie sny, ktoré sa vám snívajú v priebehu hodiny, zvyčajne nadránom. Vy máte pocit, že sa vám snívali celú noc a po zobudení sa zistíte, že ste zameškali... Taký som mala napríklad predvčerom (síce som meškala, ale nakoniec nezmeškala).
Prečo sa mi, ale, takéto sny snívajú? Chcú mi niečo naznačiť alebo len rozptýliť? Ktovie či sa niekedy dočkám inteligentnej odpovede. Kedysi som v snahe zistiť, čo mi chcelo moje podvedomie povedať, so zvedavosťou brala do rúk ten veľký obrazový snár, ale na ten sa môžem spoliehať asi tak ako na horoskopy.
Ale jedno viem určite. Čas, kedy spím a žijem si svoj svet vo sne, mi poskytuje krásny oddych, kedy nemusím myslieť na každodenné stresy a problémy. Čo z toho vyplýva? Rada spím :-)
