Začiatok celého cirkusu
Boli 3 hodiny ráno dňa 17. júna, keď sa rozozvučal môj budík a ja som musela prerušiť svoj výdatný spánok a nastúpiť do roboty. Už o štvrtej sme museli byť pred naším mestským úradom a prebrať prenosnú urnu, hlasovacie lístky, obálky a ostatné dokumenty dôležité pre správny priebeh volieb. Čiže od štvrtej hodiny rannej zahájili predsedovia, podpredsedovia a zapisovatelia lučenských (a možno aj iných) okrskových komisii svoju prácu. Kým niekto sníval svoj každodenný sen či možno dospával opicu z predošlej noci, my sme už pracovali ako včeličky.
1. smutné konštatovanie
Vo volebnej miestnosti bolo potrebné pripraviť zoznamy voličov, vylepiť označenie volebnej miestnosti a vzorových hlasovacích lístkov a rozložiť hlasovacie lístky.
21 politických strán = 21rôznych hlasovacích lístkov vo formáte A4. Každá komisia obdržala 21 balíkov, v každom bolo 1000 hlasovacích lístkov. Čiže v každej komisii sa vo volebný deň malo nachádzat 21 000 ks hlasovacích lístkov. Komisii bolo na celom Slovensku 5900. Jednoduchým výpočtom som teda prišla k záveru, že do celej republiky sa distibuovalo 123 900 000 ks papierov vo formáte A4. (A to som nezačala písať o obálkach.)
Neskrývala som preto v sebe sklamanie z toho, že to nebol recyklovaný, ale klasický kancelársky papier. Komu by spadla korunka z hlavy, keby sa volebné lístky tlačili na recyklovaný papier? Toto ( a v podstate celé voľby) bol zbytočne drahý špás. Priznám sa, nevyznám sa v číslach, neviem, koľko to všetko stálo, ale viem určite, že minimálne 3/4 z tohoto enormného počtu papierov sa vôbec nevyužili. Nie som aktivistka Strany zelených, ale nejakých 92 925 000 zbytočných papierov je podľa mňa dosť. (Bola by som rada, keby mi niekto dal vediet ako sa s týmto odpadom neskôr naloží.)
Priebeh dňa u nás
Po príchode ostatných členov sme si narobili kôpky z jednotlivých hlasovacích lístkov a otvorili sme volebné miestnosti. Ľudia začali prichádzať a počas dňa sme hádzali svoje tipy na účasť. Nakoniec sme hranicu 50% prekročili. V dobrom kolektíve sa síce dobre existuje, ale keď sa dostaví únava, je to jednoducho ťažké. I na nás, čo sme boli aktívni už od štvrtej, únava po obede doľahla. Bolo sa treba dopovať kofeínom, aby sme to vydržali. Našťastie sa počas dňa žiadne problémy nevyskytli, preto sme sa mohli venovať sčítavaniu hlasov už od 22-hej hodiny.
2. smutné konštatovanie
Účasť sme mali slušnú, no to znamenalo i dosť vela počítania. Vďaka tomu, že sme mali v komisii šikovných ľudí, to až tak dlho netrvalo. Najviac však zdržovalo počítanie preferenčných hlasov a ich následné zapisovanie do zápisnice. Tesne pred finišovaním sme však zistili, že sa nám jeden hlas zatúlal a preto sme to celé museli prerátať odznova. Našťastie sme ho potom objavili. Super, hor sa teda na obvodný úrad!
V čase, keď sme prišli (presne to bolo o 0:40) tam bol najväčší zhon, pretože poprichádzali aj predsedovia z okolitých dedín. Kontrola zápisníc však šla veľmi pomaly a opäť boli na príčine preferenčné hlasy. Prechádzať ich pri každej strane a kontrolovať ich s celkovým počtom dalo naozaj zabrať. Tomuto mala predísť novinka. Dostali sme totiž diskety so špeciálnym programom, do ktorého keď sa zapíšu výsledky, automaticky vygeneruje možnú chybu alebo nedostatky a pri kontrole zápisníc v obvodnej volebnej komisii sa čas skráti o polovicu. My sme PC k dispozícii nemali, ale tí, ktorí ho mali, si dali tú námahu a zapísali údaje aj na disketu s nádejou, že sa ich čakanie potom skráti. No márne. Ich diskety boli odmietnuté, pretože sa vyskytla nejaká chyba. Tak sa, ako vždy, každá zápisnica kontrolovala opticky. Čas, kedy som opustila obvodnú volebnú komisiu bol 2:45 a ľudí za mnou bola stále veľká kopa...
Boli 4 hodiny ráno dňa 18. júna, kedy som sa konečne dostala do svojej postele a mohla spokojne pokračovať v tom, čo som pred 25-timi hodinami prerušila...
Moje postrehy
Keď sa nad tým tak zamyslím, v robote som s 2 prestávkami strávila viac než 20 hodín. Dosť veľa. Niekto by si možno povedal: No čo? Celý deň tam len sedí, sem-tam niekoho zapíše a žiadnu ťažkú robotu nemá! No ja si myslím, že pokiaľ člen komisie k udalosti ako sú parlamentné voľby, pristupuje zodpovedne, je naozaj dôležité odsledovať ich priebeh. A to je na pozornosť a psychiku dosť náročné.
Všimla som si tiež, ako vzorne prichádzali najmä dôchodcovia. Sú už na to zvyknutí. V oveľa menšom množstve však prichádzali moji rovesníci. Ktovie, čo mohlo spôsobiť ich apatiu voči voľbám? Všeobecný pesimizmus? Sklamanie? Nelákavé programy politických strán? (Čítal ich vôbec niekto?) Je možné mladých do budúcnosti nejako motivovať? Zodpovední by mohli skúsiť nájsť odpovede na moje otázky.
