S mojimi americkými priateľkami, ktoré prišli do Lučenca na misíjnu dovolenku, sme dnes poobede sedeli na čerstvom vzduchu a popíjali chladenú kolu. Mali sme skvelú náladu a z chuti sme sa smiali, keď tu, zrazu, na Valeene (jednu z nich) spadol sáčok s rožkom a nejakou nedojedenou pomazánkou. Prekvapené sme sa pozreli dookola, ale nevideli sme toho veľa, pretože od cesty nás delil hustý živý plot. Povedala som jej teda, že to určite vyhodil niekto z auta (a začervenala som sa, pretože ma to riadne zahanbilo, ďakujem pekne, kultúra Slováka sa prejavila). I keď som tomu nechcela uveriť, bol to pre mňa jediný vysvetliteľný spôsob, ako sa mohol ten sáčok na ňu dostať.
V tom ku nám prišiel jeden z našich známych bezdomovcov a s nepríjemným tónom sa nás začal pýtať: "Takto sa vy smejete na chudákovi? Na bezdomovcovi? Dobre sa vám smeje? Hej?"
Toto som si nenechala, tak som mu pokojne odvetila, že my sme ho kvôli živému plotu ani nevideli a smiali sme sa na niečom úplne inom.
On na mňa ukázal prstom a odvetil mi na to: "Boh to videl!Boh príde! Veď vy uvidíte!" Odkráčal.
Čo si myslel, že on je ten jediný ktorého si budeme všímať? Ktorého budeme pohľadom vyhľadávať a smiať sa akurát na ňom? Ach tá nekonečná naivita! Hlavne, že som si práve od neho len prednedávnom kupovala NOTA BENE a nechala u neho 5O korún. Najbližšie, keď ma kvôli časopisu zastaví, pripomeniem mu túto udalosť a časopis si kúpim už u iného kolportéra.
Najhoršie je, že sa to muselo stať práve osobe zo zahraničia, ktorá je v našom okolí prvý krát a o svojich zážitkoch z dovolenky bude doma určite referovať. Dúfam, že tento nespomenie... (ach tá naivita, že?)
