O časopise Nota Bene som vedela máličko. Asi len toľko, že ho predávajú bezdomovci. Prvý krát som sa o ňom trochu viac dozvedela z relácie Stroskotanec na 48 hodín, v ktorej hlavnou hrdinkou vtedy bola Katka Koščová a nejaká pani, tuším z východu. Prišla som na to, že žiť na ulici, na ktorej vás nikto nepozná , 48 hodín je ťažké, žiť na takejto ulici takmer celý život je pre mňa však nepredstaviteľné. Obdivujem ľudí, ktorí sa na ulicu dostali nie vlastným pričinením a predsa sa snažia žiť ako-tak plnohodnotný život.
Prednedávnom sa Nota Bene dostalo aj ku nám. A tiež ku mne. S veľkou zvedavosťou som sa teda začítala do jeho úvodných stánok a dlhú dobu som sa od neho nevedela odtrhnúť. Skvelé články o ľudských príbehoch, reportáže zo zahraničia, rozhovory so známymi ľuďmi,... to všetko doplnené krížovkou, komiksom či SMSkami pre predajcov v tomto časopise nájdete.
Človek by povedal, že na prvý pohľad je to časopis ako každý iný, no predsalen to tak nie je. Aspoň pre mňa nie. Prostredníctvom neho sa dostávam bližšie k pravde o osudoch niektorých jeho predajcov alebo iných ľuďí v núdzi. Zapáčil sa mi a už teraz sa teším na ďalšie číslo!
Aj touto cestou by som chcela popriať jeho tvorcom, prispievateľom i predajcom veľa úspechov v činnosti. Je to dobrá myšlienka a dúfam, že časopis zaujme ešte viac ľudí.
