Kedysi dávno, ešte pred zápisom do 1. ročníka, som veľmi tŕpla, pretože som nevedela, či v situácii akej Trnava s inernátmi je, dostanem aj ja nejaké ubytovanie. Na zápise sa táto enigma ihneď vyriešila. Ocitla som sa v hŕstke šťastných, ktorí internát v meste dostali. Ihneď som sa s mojím, takisto šťastným, spolužiakom z gymnázia išla zahlásiť, no naše izby sme vtedy ešte nevideli. Hlavný však bol ten hrejivý pocit v mojom srdci, ktorý ma ukľudnil. Hurá, mám intrák!
Otvorenie akademického roka prebehlo u nás neskôr, ako na iných vysokých školách, preto som sa od priateľov stihla podozvedať echá o stavoch internátov v rôznych častiach Slovenska.
Prešov: (ŠD ul. 17. novembra) - hrôza
Košice: (internát Jedlíkova) - fajn
B. Bystrica: (ŠD Tajovského) - super
Žilina: (ubytovacie zariadenie Veľký diel) - fajn
Bratislava (átriové domky, Mlynská dolina) - hrôza
(Pod pojmom fajn rozumej napr. často nefungujúce výťahy, malé izby, 3x WC a 2x sprcha pre celú chodbu = 22 ľudí alebo slabo zabezpečené izby proti krádežiam.)
Keďže dojmov mojich priateľov bolo viac negatívnych, na internát som sa teda vybrala s veľmi malou dušičkou. Pravdu povediac, čakala som šváby, roztrieskané skrine, ledva pokope držiace postele, steny plné zvyškov plagátov, deravé linoleá na podlahe, rozpadajúce sa okná, atď.
Nadišiel deň môjho príchodu. Išla som za tetou intrákovou s vyplateným šekom a opýtala som sa jej, aký je systém prideľovania internátov. Aj tak som z toho jeleň. Prvoradá je diaľka, potom status rodiny, dátum prijatia žiadosti, atď. Stretla som sa však s množstvom ľudí z ďalekejšieho východu ako som ja a museli si zháňať priváty. Niekedy mám v sebe akýsi previnilý pocit, však veď čo už je to dochádzať cca 220 kilometrov?
Keď som otvorila dvere svojej izby prvý krát, všetky moje predošlé obavy razom zmizli. Privítala ma bunka s dvoma izbami, v každej 3 nové (možno rok-dva) používané postele, nové skrine a poličky a steny čisté. Jediná vec, na ktorú by som sa teoreticky mohla sťažovať, je ten veľký plesnivý fľak v sprche. Ale keďže je to len chabá štipka toho, čo môžete nájsť na internátoch naríklad v Mlynskej doline, tak sa vôbec nesťažujem.
Situáciu, v ktorej sa veľa neubytovaných študentov v Trnave rok čo rok ocitá, by vyriešila rýchla dostavba internátu, na ktorý sa dívam každý deň z okna v kuchynke. Ale čítala som, že to asi skoro nebude.
