Bola som na výlete v Budapešti. Trávila som tam posledné chvíle s priateľmi z USA, ktorí práve dnes odleteli domov. Na tieto 3 dni budem mať pekné spomienky, no čerešnička na torte, ako sa hovorí, chutila veľmi horko.
Bývali sme v hoteli Mercure v centre mesta. Včera večer som sa po dlhej prechádzke zastavila v bare na prízemí, kde klavirista svojimi melódiami spríjemňoval hosťom večer. Sadla som si a kým som písala SMSKu domov, započúvala som sa do jeho hry. Potom som sa pri ňom zastavila na kus reči. Moja maďarčina je síce dosť lámavá, ale na prežitie to postačí. Hovorili sme zväčša o hudbe. Potom sa ma opýtal odkiaľ som a ako sa mi v Pešti páči.
"Som zo Slovenska a v Budapeši sa mi páči. Je krajšia ako Bratislava." Myslím, že to bolo logické, pretože, kto už v Budapešti bol, vie, že historickými pamiatkami a okolím jej Bratislava (i keď aj ona má svoje čaro) konkurovať nemôže.
"Bratislava? Ale však veď to ani nie je slovenské mesto!" zaznelo z jeho úst a zarazilo ma to.
"Ako prosím?"
"No, je to pravda. Pozri sa, veď všetci maďarskí králi tam boli korunovaní, tak ako to môže byť slovenské mesto? Veď aj Lučenec, aj Košice. Všetko je Maďarsko!"
"Ako niečo takéto môžete povedať? Predsa každý národ má právo na svoju existenciu!"
"Ale veď to nie je pravda! Pozri sa sem," vytiahol mobil a ukázal mi animáciu, na ktorej nejaká ruka zliepa dokopy štáty, ktoré vznikli po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniká tým opäť Veľké Uhorsko.
"Akože nie?!" Veľmi som mu chcela oponovať, aj by som vedela, no na to by som potrebovala trošku lepšiu slovnú zásobu. Tak som mu navrhla, že mu svoj názor vysvetlím po anglicky, pretože v angličtine sa viem vykecať omnoho lepšie.
"A čo sme v Anglicku aby si mi tu rozprávala po Anglicky? (To mi ihneď niekoho pripomenulo.) Pekne mi to po maďarsky vysvetli!" (Hlavne, že on sám nemá problém komunikovať s ostatnými hosťami v bare po anglicky.)
"Nie, kašlem na to!"
"Ale no tak! Za to sa teraz nemusíš uraziť. Veď všetko čo hovorím je pravda. Však veď Slovensko ani nie je, vzniklo len preto, že sa na tom pár sprostých Slovákov dohodlo. Ani ty nie si Slovenka. Ty si predsa Maďarka."
"Nie, to nie je pravda! A veľmi ste ma urazili!"
Bolo hrozné počúvať jeho reči s tým odporom v hlase, ktorý bol tak zreteľne počuteľný. Odjakživa som nemala s Maďarmi žiadny problém. Áno, bývam v Lučenci, ale to neznamená, že som Maďarka, ako to niektorí inteligenti zvyknú na ľudí žijúcich na juhu Slovenska hovoriť. Mnoho z tých, čo tu bývajú po maďarsky ani nehovoria a jediné čo ich s nejakým Maďarom spája je možno 100-metrový spoločný úsek cesty do práce.
Ja som veľmi tolerantný človek a nerobí mi problém akceptovať akéhokoľvek slušného občana tejto republiky, nech má akúkoľvek národnosť. Som veľmi hrdá na to, že som Slovenka, som hrdá na našu kultúru, históriu i dobrých, inteligentných a šikovných ľudí, ktorí reprezentujú náš štát v zahraničí (či už ako športovci, umelci alebo vedci).
Nie, nesympatizujem so SNS. Ich štýl propagovania a praktizovania národnej uvedomelosti mi nie je blízky. Chcem len povedať, že keď vás niekto urazí takýmto spôsobom, veľmi to bolí. Na malú chvíľu som pocítila to, čo zažívali Židia pred vypuknutím druhej svetovej vojny.
Opovrhnutie, nadradenosť, výsmech a anulovanie toho, čo sa považuje za akýsi pilier či múr, o ktorý sa národ opiera.
Po tom, ako som túto udalosť opísala priateľkám, trvali na tom, aby som to nahlásila na recepcii, no ja som im vysvetlila, že to by bolo pravdepodobne zbytočné, no nakoniec to vraj urobili za mňa. Nuž, či sa s tým niečo urobilo, to sa už nedozviem a pravdupovediac, už mi je to jedno.
