My sme sa lúčili so školou len tento piatok. Nemám rada rozlúčky. Vyšli sme so školy a zistili, že náš momentálny status sa dá nazvať ako nič. Žiakmi gymnázia sme prestali byť, nakoľko štvrtý ročík sme ukončili (maturita je skúška dobrovoľná), na vysokej škole zapísaní nie sme, čiže tento týždeň sme také nič. Ale to nič!
Budem robiť všetko pre to, aby sa to nič zmenilo na absolventka gymnázia. Mám teraz ťažký týždeň, ale pesimistické reči mojich priateľov maturujúcich od zajtra mi vyvolávajú skôr úsmev na tvári. Myslíte si, že o 7 dní ho už mať nebudem? Ja nie. Za zeleným stolom som sedela už niekoľkokrát. Moje posledné účinkovanie bolo pre mňa najdôležitejšie i najpoučnejšie. (Vtedy to bola štátnica z angličtiny na jazykovej škole.)
Naučila som sa, že je zbytočné brať to smrteľne vážne. OK, je to maturita - skúška dospelosti, ale vždy si poviem, že nie som natoľko hlúpa aby som neprešla a počas štyroch rokov na gympli sa na mňa nalepilo toho dosť na to, aby som sa pri každej problematike vedela vynájsť. Nevolila som si predsa predmety, ktoré mi robia nejaký problém!
Som človek, ktorý sa na veci snaží dívať s nadhľadom. Preto mi aj nová finta z reformy trochu pomohla zbaviť sa toľkého zbyočného stresovania. Ide o hodnotenie maturitnej odpovede. Najnovšie sa nesmie prihliadať na 4-ročné výsledky v danom predmete. Hodnotiť sa bude mojich 15 či 20 minút slávy. Ak motyka vystrelí a ja budem mať pri ťahaní otázok šťastie, môže sa stať, že ja, čo som ročníky končila vždy len na PVD, zmaturujem na vyznamenanie. A tiež sa môže stať opak, suverénny jednotkár môže skončiť aj s trojočkou. Nezdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Minulý rok odchádzalo pár vynikajúcich žiakov s dlhým nosom, zato flákači, ktorí na vysvedčení vyznamenanie ani nepoznali ho na maturitnom hodnotení odrazu dostali. Jednoducho im vyšlo. Preto ma žiadna známka neprekvapí.
Všetko je to o štastí a o psychickom rozpoložení. Na svete je veľmi málo tých, ktorí sa učia pravidelne z hodiny na hodinu, rok čo rok. Pre takých je akademický týždeň naozaj len o opakovaní. Mnohí z nás ho však využívaju na dobehnutie odfláknutého. Z vlastnej skúsenosti viem, že byť 100%-ne pripravený na skúšky je nemožné. No taktiež viem, že prísť na skúšku s pokojnou mysľou veľa pomôže.
Jasné, že do školy pôjdem s pocitom, že som všetko zabudla, ale zato nemám dôvod na závraty, mdloby či nebodaj zvracanie.
Murphy je sviňa, neoplatí sa ísť na skúšku s tým, že o niekoľkých témach vôbec nič netuším, lebo... vieme čo sa v takých prípadoch stáva, ale sila pozitívneho myslenia robí tiež zázraky.
Odkazujem všetkým spolutrpiteľom: Nechoďťe na maturitu s tým, že nezmaturujete, lebo ozaj nezmaturuje. Majte chladnú hlavu a nepanikujte zbytočne! Prajem veľa štastia, nech si vytiahnete to čo najlepšie viete a o týždeň držte palce aj mne.
;-)
(Tento článok som tak trochu písala aj pre seba, ak by ma o týždeň náhodou nejaké chmúrne myšlienky chceli napadnút :D )
