Náš zisk, náš pán!

Dnes, okolo štvrtej hodiny poobede som v Trnave hľadala fotolab, kde by som si dala vyvolať fotografiu. Potrebovala som len jednu, aby som ju mohla odoslať do súťaže. Nič neobvyklé, dúfam. Po Hlavnej prechádzam takmer denno denne, preto som svoje kroky namierila práve do tu sídliaceho Fotolabu EOS. Bolo už pomerne neskoro, preto som si pre istotu na vchodových dverách skontrolovala otváracie hodiny.

"17:30", to je v pohode, vošla som dnu.

"Dobrý deň, poprosila by som vás vyvolať fotografiu z môjho USB-kľúča," usmiala som sa na staršiu pani a jej mladšej kolegyni som podávala kľúč, s ktorým smerovala k počítaču.

"Počkaj!" zahriakla ju staršia pani, "koľko bude tých fotografií?"

"Jedna."

"No tak to nie, to nebudeme kvôli tomu zapínať stroj. To vám dnes nevyhotovíme."

"Prosím?"

"No áno, nebudeme predsa kvôli jednej fotografií zapínať stroj!"

"Fajn, tak mi poraďťe iný fotolab, kde budú ochotnejší!"

"Skúste v obchodnom dome na prízemí."

Tak som si vzala svoj kľúč a odišla som. Samozrejme v druhom fotolabe bola pani veľmi príjemná, fotografia bola hotová do štvrťhodinky a v pohode som stihla deadline súťaže. Čo ma však dosť zarazilo a sklamalo bolo jednanie tej predošlej panej. Bolo krátko po štvrtej keď som k nim prišla, ešte ďalšiu hodinu a pol mali otvorené. Dobre, prišla som s drobnou zákazkou, ale predsalen som zákazník. Pre ňu - mŕtvy zákazník, pretože vo mne nevidela zisk. Ja v nej teraz nevidím dobrú 
obchodníčku a už viem, že Fotolab EOS na Hlavnej v Trnave už nikdy nenavštívim. A to sa chystám fotolabom ešte dlho nosiť zákazky. A nie jednopoložkové!