Rozlúčky

Keď som bola v deviatom ročníku na ZŠ, každý zo starších priateľov mi povedal, že na strednej mi bude ešte lepšie,že ma čaká najkrajšie obdobie života. Vtedy som ich tvrdenia nechápala. Veď ako by mi mohlo byť dobre bez toho skvelého kolektívu, ktorý sme si vybudovali? Prišiel koniec školského roka a môj posledný deň v lavici základnej školy. S priateľkami sme vyronili pár sĺz, tušiac, že sa pominuli krásne bezstarostné časy...I pominuli sa. Ale s nimi aj tie pochybnosti o tvrdeniach mojich priateľov. Naša partia v novej triede sa celkom rýchlo dala dokopy a našťastie to ani z ďaleka nebolo také hororové, ako som si predstavovala. Počas prvého ročníka som bola zo svojich nových spolužiakov v takej euforií, že som na tých starých, ktorých som tak veľmi nechcela opustiť, pomaly zabúdala. Do školy som chodila s tým, že je to len kvôli tým skvelým ľuďom, ktorých tam mám.Po rokoch sa partia rozkúskovala, ale myšlienka vzájomného pomáhania si alebo zastávania sa v zlých chvíľach zotrvala stále. Prešli viac než 3 roky a ja sa zase ocitám na rázcestí tak ako na konci 9. ročníka. História sa opakuje. Pred pár dňami som si opäť vypočula reči o tom, ako sa mám tešiť na vysokú, ako mi tam bude dobre,... Ale ako mi môže byť dobre bez toho skvelého kolektívu, ktorý sme si vybudovali? ( :D )Aj keď je len marec, naša rozlúčka s gymnáziom je ešte relatívne ďaleko, už teraz si uvedomujem, že sa končí ďalšia etapa v mojom živote, za ktorou mi bude smutno. Tentoraz, však, idem do sveta, poučená minulosťou, s tým, že rozlúčka neznamená koniec, ale začiatok niečoho nového. To rázcestie, na ktorom sa práve nachádzam zanedlho opustím a vykročím v ústrety novým, nepoznaným veciam, novým problémom, ktoré bude treba riešiť, novým priateľstvám a zážitkom. Teším sa. Som zvedavá čo mi život prinesie a ako sa s tým vysporiadam!