Svet niečo takéto ešte nevidel! Aby ste to mali ozrejmené, žijem so svojimi majiteľmi v relatívnom pokoji už 12 rokov. V relatívnom preto, že ich z času na čas naštvem svojím vyčíňaním a dobrovoľnými útekmi z domu s cieľom bádať po tých zaujímavých pachoch pod zlatým dažďom, čo stojí pred naším domom a v okolí.
Moji majitelia ma ľúbia a ja ľúbim ich. Lenže to, čo mi spravili dnes, to si nedokážem vysvetliť.
Veliteľ svorky (ako ho úctivo nazývam) sa dnes skoro ráno pobral preč. Nič zvláštne. Vrátil sa podvečer aj so svojou dcérou a spolu priviedli na moje územie jednu malú potvoru. Odkedy je tu, celý svet sa točí okolo nej. Vraj nová kamarátka! Pche! Také malé šibnuté šteňa má byť mojou kamarátkou?
Kira? To je už čo za meno? Kira sem! Kira tam! Kira strč sa dakde! To je vrchol! Tak ONA si začala obhrýzať moju kosť! Nie moja milá, takto to nepôjde! Ja ti dám!
...
Au! Toto ma veľmi bolí. Dostala som výprask za to, že som si dovolila obrániť svoju kosť! Ale ako si to predstavuje? Len tak z ničoho nič sa pustiť do mojej misky so žrádlom!
Ale čo! Tak ju pustia do bytu a mna nie? Aj ja chcem ležaťv lone môjho pána a nechať sa hladkať!
...
He he he! Sprosté šteňa! Nevie, že v byte sa cikať nemá! Tak, a sme tu vonku obe. Čo tak na mňa čumíš, malá? Neopováž sa ma dotknúť! Nie! Neskáč na mňa! Idem od teba radšej preč. Dúfam, že si ťa zajtra odtiaľo zoberú, lezieš mi na nervy a to u nás nie si ani hodinu!...
Takto asi sa cítila naša Aja, keď sme si včera domov priniesli malú Kiru :-)
