Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(9)
Nie jedenkrát sa mi už stalo, že to čo som si vymyslela ja sa zrazu stalo niekomu inému.
Ja zaranžujem scénu, navrhnem kostýmy, napíšem repliky postavám priamo na telo a vytvorím dejomalebnú dramaturgiu. V mysli to celé prežívam, znova a znova, dávam do toho kus svojej duše. Dej sa mi pred očami odvíja, tu niečo pridám, tam zasa škrtnem, až kým to nie je také ako naozaj.
A potom?
Všetko je perfektne pripravené, svetlá nastavené, skriptka s dlhým prúžkovaným šálom a hrubou knihou má zapísaný každý detail, ide sa na prvú ostrú.
Ale!
Chýbajú herci, hlavná postava, vedľajšia aj komparz. Nikto neprišiel.
Smutne pohladkám pravú stranu a na ľavú sa usmejem. Moje ďalšie dielo uložím k ostatným, nezrealizovaným.
A v tom zrazu...keď si už zvykol na spoločnosť molí šuflíkových. Dopočujem sa, že to režíroval niekto iný, iní herci vystupujú na mojom javisku, s mojimi rekvizitami a hrajú moje dialógy. Ani sa neunúvajú meniť mená postáv.
Všetko tak ako stojí, beží.
Zatiaľ, čo so mnou nikto nehrá podľa môjho scenára. Ja mám byť hlavnou postavou v mojich inscenáciách!
A ja sa pýtam
Naozaj existuje niečo ako všeobecné vedomie?
Teda každá myšlienka, ktorá vznikne sa stáva súčasťou superega?
Odteraz si všetko, čo vymyslím aj to, čo sa mi bude snívať, zapisujem, poctivo datujem a signujem.
Boli by ste prekvapení, koľkí z vás žijú práve podľa môjho scenára.
