Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)
Černice a bielo-mliečna čokoláda, chytili druhý dych.
Usmievam sa až sa mi nechce veriť, že všetok je môj.
Nehovorím veľa, radšej počúvam. Nebýva to u mňa zvykom.
Pozorujem, keď sa nepozeráš.
Žlto-oranžové a červenohnedé listy jesene.
Ako tak na teba pozerám, som si istá, že by to šlo.
Ešte nie zaľúbená, ale všímam si detaily, ktoré ma presviedčajú.
Zopár šedivých vlasov nad spánkami.
Nie, znie naozaj ako „NIE“.
Žmurk, čo podchvíľou urobíš.
Je to presne tá kombinácia, zimomriavková.
Stíchnem a pozerám, rozhodnutá nerozhodná.
Cestu vyberiem ja, ale posledné slovo je na tebe.
Hore- dole po blate a prašnej ílovej ceste.
Vždy som chcela čítať myšlienky, to by som potom bola odvážna.
Alebo aspoň výkladový slovník k očiam.
Nemáme.
Lavírujem tak, aby bol vlk celý aj ovca sýta.
Najdôležitejšie píšem do troch bodiek a medzi riadky.
Nabudúce to už poviem nahlas.
Aj ty sa pozeráš, keď sa nepozerám?
