Aj keď recenzie tvrdia pravý opak, podľa mňa kniha nie je zábavná. Nespomeniem si ani na jeden moment situačného, absurdného alebo morbídneho humoru. Úsmevné sú len situácie, ktoré vznikajú keď cudzinci nevedia použiť vhodné frázy z angličtiny. (Ďakujem prekladu, že z toho šikovne vytĺkol aspoň ten úsmev.)
Nečítajte túto knihu ak nemáte cez 30, alebo nie ste rozvedená, alebo aspoň Američanka. Najlepšie ak by ste boli všetko naraz, lebo inak sa vám opisy rozvráteného citového stavu pred a po rozvode budú zdať nekonečne dlhé a nudné a tie tvoria podstatnú časť knihy.
Kniha nie je turistický sprievodca. Takže nečakajte nijaké užitočné informácie alebo zaujímavosti o krajinách, v ktorých sa dej odohráva.
Taliansko, v ktorom Liz hľadala „pôžitok“ (Jedz) bolo pre mňa sklamaním. Tešila som sa, že mi pripomenie miesta, na ktorých som bola aj ja. Dočkala som sa len neurčitého opisu mramorového sexy muža vo fontáne v Ríme, keďže ich je tam vyše 1000 tak to môže byť Fontana di Trevi, rovnako ako aj hociktorá iná a dozvedela som sa, že na Sicílii sú paneláky. Tešila som sa na farbistejšie opisy jedla a jediné čoho som sa dočkala boli črevá čerstvo narodeného jahňaťa, z čoho sa mi akurát obrátil žalúdok.
Ak sa náhodou chystáte na očistnú cestu za vaším duchovnom a chcete stráviť nejaký čas v indickom ašrame, tak rovno prejdite k druhej časti. (Obe spomínané mantry- Ham-sa, Om Namah Šivaja- som vyskúšala ako jogín beginner absolútny amatér. Pri prvej, ktorá znamená Som To, sa dobre zaspáva)
Inak sú pre mňa cudzie krajiny snobstvom a zbytočnou kulisou. Dej by sa rovnako dobre mohol odohrávať aj na zadnej verande v Budmericiach.
Kniha je Americká, je to cítiť z každej strany.
Asi hovorí len moja závisť, ale asi len málokto si môže dovoliť prenajať si byt v Ríme, blízko Španielskych schodov, len aby jedol zmrzlinu a učil sa po taliansky.(mimochodom- talianska zmrzlina nie je až taká úžasná, má síce milión skvelých príchutí, ale rýchlo sa topí a nech si dáte akúkoľvek veľkosť, vždy je v mini-pipi kelímočku.)
Celkovo môžem povedať, že kniha je celkom fajn, ak trpíte depresiou, alebo k nej máte blízko, ak ste vo vzťahu o ktorom nie ste presvedčený, alebo ak by ste sa chceli stať veriacim ale neviete ako na to. (Jednoduchší spôsob ako cestovať do Indie alebo na Bali, aby ste cítili mystiku viery je vojsť do niektorého z chrámov hocikde.)
A či pôjdem na film?
Možno zo zvedavosti, ako sa dá viac- menej duševná spoveď preniesť na plátno. A možno ešte aj preto, aby som si pozrela Juliu Roberts ako „magra falsa“ na USA spôsob. (Čo je brazílske označenie ženy, ktorá sa z diaľky zdá štíhla, ale ak k nej prídete bližšie zistite, že je dosť guľatá, teda má tie správne krivky).
