Prvá a druhá svetová vojna. To sú pojmy, ktoré sa nám v hlave objavia asi najskôr, keď niekto spomenie slovo „vojna“. Tieto udalosti nadobro zmenili nie len spoločnosť ale aj svet. Samozrejme aj pred týmito svetovými vojnami tu boli mnohé boje, v ktorých za obeť padli milióny ľudí a súčasnosť nie je výnimkou. Ešte aj dnes prebiehajú mnohé konflikty napríklad v Lýbii, Iraku či Palestíne, kde sú denne ohrozované mnohé ľudské životy. Každá z týchto vojen vznikla kvôli nám, ľuďom. Nechcem tým povedať, že práve Vy alebo ja som zodpovedný za prebiehajúce vojny. Skôr som to myslel tak, že vojny vznikajú kvôli nám ľuďom, kvôli nášmu charakteru, ctižiadosti či túžbe po moci, ale aj ako dôsledok nespokojnosti občanov, napríklad so súčasnou hlavou štátu či vládou. Za to sú väčšinou zodpovední jednotlivci, ktorý sa určitými spôsobmi vymykajú od normálu, prišli s určitou myšlienkou či ideológiou a boli dosť šikovní nato, aby o tom presvedčili ľudí, ktorí za nich neskôr bojovali. Všetky tieto boje sa priamo dotýkajú iba niektorých z nás, ako občanov Sýrie a pod. Na scéne je tu však ešte jedna vojna, ktorá má celosvetový charakter, dotýka sa každého jedného z nás a môžeme za ňu všetci. Vojna, ktorá sa pomaly dostáva do povedomia spoločnosti, avšak mnohí od toho aj tak odvracajú zrak. Je to vojna proti nám samým pretože my sme ju zapríčinili a len my sme schopní ju aj ukončiť. Mám tým na mysli problémy ako globálne otepľovanie, znečistenie planéty, zánik živočíšnych druhov či ubúdanie pitnej vody.
Každý deň je toho plný internet, správy, noviny, ktoré na nás apelujú, že je potrebné konať HNEĎ, inak bude neskoro. Čo však spraví väčšina z nás? Niektorí si to ani nevšimnú, niektorí sa aspoň pozastavia či zhrozia a obrátením na ďalšiu stranu, alebo preskrolovaním Facebookovej nástenky nižšie na to rázom zabudne. Nevravím tým, že neexistujú ľudia ktorých by to zaujímalo, avšak je ich stále menej ako tých ktorých to reálne nezaujíma. Čo nám takéto články vôbec radia? Recyklovať, triediť odpad, šetriť vodou, energiou, produkovať menej prírodu ničiacich a nám škodiacich plynov (tz. Nepoužívať auto(ak je to reálne)... napríklad ísť do práce alebo na nákup peši/bicyklom). Podľa štatistík Eurostatu vyprodukoval priemerný Slovák v roku 2017 úctyhodných 378 kg odpadu. Prečo úctyhodných? Ako by ste to nazvali Vy, ak nás porovnáme s priemerným Dánom, ktorí vyprodukoval viac ako dvojnásobok, presnejšie 781 kg. Lepšie ako my na tom boli už len Česi, Poliaci a Rumuni. Určite tých krajín bolo viac, no Eurostat združuje informácie iba zo štátov Európskej únie. Odpadu síce vyprodukujeme menej ako niektorí, no jeho recyklácia nám až tak nejde. Z nášho odpadu zrecyklujeme len 23%, zvyšok posielame na skládky (63%) alebo spálime (cez 10%). Takýmto spôsobom to teda nepôjde. To si uvedomili aj v Európskom parlamente a nastolili Slovensku recyklačný cieľ do roku 2020. Jeho podstatou je zvýšiť počet recyklovaného komunálneho odpadu na 50%, pričom nenaplnenie tohto cieľa, bude pre Slovensko znamenať sankcie. Ako by sme teda mali postupovať? Každý by mal začať sám od seba. Mohol by napríklad začať recyklovať tam kde je to najjednoduchšie – doma. Dostať do toho aj celú rodinu, známych a priateľov. Ak je to možné, začať triediť odpad aj v práci (teda ak to ešte nerobíte). Ak vaše pracovisko alebo kancelária neponúka možnosť triediť odpad, skúste to navrhnúť vedeniu. Veľmi pozitívne však je, že mnohým základným a stredným slovenským školám to nie je jedno a začali sa zapájať do projektov ako Zelená škola alebo Recyklohry, a učiť svojich žiakov aké dôležité je triediť odpad, ako ho triediť a tým starať sa o prírodu. Avšak stále to nezasiahlo všetky školy. Týmto by sa mohli inšpirovať aj mnohí zamestnávatelia a napríklad zorganizovať svojim zamestnancom možnosť vybrať sa zbierať na nejaké miesto odpad alebo sadiť stromy. Avšak začať od seba je to najjednoduchšie čo môžeme urobiť a pri tom by to malo neskutočný efekt pre nás všetkých.
Ak sa tieto okolnosti nezmenia, budú nás stále viac a viac trápiť veci ako globálne otepľovanie, vymieranie živočíšnych druhov a my budeme pomaly ale isto žiť na stále väčšej skládke odpadov. Všetko to so sebou úzko súvisí. Jeden faktor ovplyvňuje druhý, ale za ich vznikom stojíme len my. My produkujeme odpad, ktorý znečisťuje našu planétu, my vypúšťame do ovzdušia skleníkové plyny, ktorých následkom je globálne otepľovanie a len vďaka nám za posledných 40 rokov vymrelo na Zemi 58% druhov zvierat. A to číslo sa vôbec nezlepšuje. Ďalšie odhady ukazujú, že do roku 2020, to bude až 67% druhov. Rastúce čísla sa nezastavujú a my tomu dopomáhame. Pytliactvo, odlesňovanie, neregulovaný rybolov. Väčšina druhov nosorožcov sa vytratilo práve kvôli pytliactvu a obchodu na čiernom trhu. Indonézsky prales je preč, tiež kvôli našim plantážam s palmovým olejom. Aj keď sú mnohé z týchto aktivít zakázané, človek si vždy nájde spôsob ako zákazy obísť.
Ako som už spomenul, každý z týchto faktorov spolu súvisí. My znečisťujeme planétu, tým nastáva globálne otepľovanie, v dôsledku ktorého sa rýchlo mení klíma a niektoré živočíchy alebo rastliny sa nestíhajú alebo nedokážu adaptovať. V minulosti bolo normálne, že sa po niekoľkých tisícoch rokov, zmenila klíma o pár stupňov, čo pre zvieratá či rastliny znamenalo, že mali určitý čas na prispôsobenie sa. Teraz sa však bavíme o rovnakých rozmedziach teplotných zmien, prebiehajúcich za dekády. Preto sa pomaly ale isto ľadovce roztápajú, voda z riek mizne a stále častejšími sa stávajú katastrofické scenáre s povodňami, alebo naopak extrémnym suchom a požiarmi. Podľa posledných štúdií by kvôli roztápaniu ľadovcov, mala voda v oceánoch stúpnuť do roku 2050 až o viac ako pol metra. To by zasiahlo najmä štáty ako Holandsko, či americký štát Florida, ďalej tichomorské ostrovy a pod. Do roku 2100 však zdvíhanie hladiny oceánov zasiahne mestá ako New York, Hong Kong či Dháku, keď sa hladina zdvihne viac ako o meter. Preto ak sa nespravia potrebné kroky, bude to znamenať migráciu viac ako 150 miliónov ľudí do vnútrozemia.
Povedomie o týchto problémoch sa pomaly ale isto zvyšuje. V médiách a na internete vidíme študentov s transparentmi o záchrane sveta, túžiacich po zmene prístupu od štátu, voči nášmu domovu-svetu. Môžeme tiež vidieť tisícky ľudí ako čistia pláže a moria od plastových fliaš, vysádzajú nové stromy alebo sa starajú o chránené zvieratá. Aj my môžeme malými každodennými činmi, ako triedenie odpadov, či použitím neplastových tašiek pri nákupe, pomôcť našej planéte zbaviť sa problémov, ktoré sme jej zapríčinili len my. V tomto prípade, ešte stále môžeme použiť slovné spojenie nikdy nie je neskoro, pretože ešte stále existuje malá možnosť na záchranu, stačí sa o to len snažiť.
