Stretli sme sa v pube kde sme celá partie chodievali hrávať biliard, sadli sme si do boxu a objednali si. Ivan vyzeral strašne, akoby týždeň nespal a nejedol. Zľakol som sa a čakal, čo mi povie. Nemal sa k slovu, len hľadel do chladnúcej kávy a tak som prevzal iniciatívu a opýtal sa ako sa má. Táto otázka prelomila priehradu a spustila potopu sĺz a slov. Pomedzi vzlyky som počúval jeho príbeh...
S priateľkou sa zoznámil a dal dokopy v priebehu týždňa. Bol to vzťah založený skôr na posteli ako na niečom hlbokom a zmysluplnom. Mal za sebou ťažký rozchod s perfektnou ženou. Dodnes neviem, čo sa vlastne medzi nimi stalo a prečo sa rozišli. Ale skrátka, po rozchode nevedel čo so sebou a tak vhupol do tohto nezmyselného vzťahu bez budúcnosti. On, inteligentný a vzdelaný chlap túžiaci po rodine, potrebuje ženu, s ktorou môže občas z tej postele aj vyliezť a rozprávať sa, variť, predstaviť ju rodine, skrátka zaoberat sa aj inými vecami ako len sex, sex a dookola sex. To sa s touto nedalo, a on po tom na začiatku ani netúžil, chcel si len zasexovať a zabudnúť na bývalú, ale toto človeka prestane baviť a tak im to začalo po pár mesiacoch škrípať. Mozog sa mu vrátil z nohavíc do hlavy a začal uvažovať nad tým, že sa prestane schovávať pred problémami a urobí si poriadok so životom. Súčasťou toho bol aj koniec tohto nezmyselného vzťahu. Bol každým dňom chladnejší a chystal sa s frajerkou rozísť, ale ona mu zmenila plány...
Raz večer prišiel domov, kde ho čakala ona a celá šťastná mu oznámila, že je tehotná. Bol to pre neho šok, zmenilo mu to život naruby, ale interrupcia neprichádzala do úvahy a po rodine predsa túžil. Síce s niekým úplne iným ako bola táto žena, ale šmyklo sa a bolo to koniec koncov aj jeho dieťa. Zosumarizoval si situáciu, uvedomil si, že toto už rozchod nevyrieši a tak začal plánovať rodinu a presviedčať sa, že je šťastný. Na potomka sa úprimne tešil a tie okolnosti okolo boli realita, ktorú nevedel zmeniť a tak ju prijal a bol ako tak šťastný. Aspoň si to myslel.
Dni ubiehali, mesiace tiež a prišiel začiatok štvrtého mesiaca. Tešil sa, že dieťa bude už väčšie, bude kopať a že on bude môcť ísť s frajerkou na sono a uvidí svojho malého miláčika. Ale...
V jeden deň prišiel domov z práce a zbadal frajerku sedieť na gauči v slzách. Zľakol sa a spýtal sa čo sa deje. Povedala mu, že ráno jej prišlo zle v práci a začala krvácať. Kolegyňa ju odviezla okamžite do nemocnice, ale tam lekár len skonštatoval, že potratila a už s tým nič nevedia urobiť. Vraj asi nebolo niečo v poriadku, že mala prísť skôr, ale bohužiaľ, už je neskoro, že... Povedal jej, že ju pošle na vyšetrenia a ak budú nejaké komplikácie, musia si ju nechať na pozorovaní. Ale ak bude všetko v poriadku, v rámci možností, môžu ju poslať domov, že asi jej bude v tejto situácii lepšie doma s rodinou. Na vyšetreniach bolo všetko v poriadku, poslali ju domov s tým, nech sa týždeň nenamáha a inak môže normálne žiť ďalej a po čase sa pokúsiť o ďalšie dieťa, keďže vyšetrenia neukázali žiadnu zjavnú príčinu, ktorá by jej bránila otehotnieť, alebo dieťa v poriadku donosiť.
Kamarát si usrkol z kávy a pokračoval. „Vraj mi chcela zavolať, ale v tom zmätku si nechala v robote mobil a nevie moje číslo naspamäť. A prišla domov len pred chvíľou, tak sa rozhodla mi to povedať osobne"
Sedel som tam a nevedel, čo mám pri pohľade na toho zúboženého človeka robiť. Nemám deti, ale viem si predstaviť, aká to musí byť bolesť, prísť o dieťa, keď po ňom túžite.
Ivan po chvíli hovoril ďalej: „Plakali sme, ona bola zničená, ja ešte viac. Ale musím priznať, svojím spôsobom sa mi uľavilo - dieťa chcem, ale ešte na to nebol najvhodnejší čas."
Hovoril ďalej, ako si po pár dňoch uvedomil, že ju chcel opustiť, že sa chcel rozísť. Uvedomil si, že za ten čas, čo čakali dieťa sa na jeho pocitoch nič nezmenilo a bol s ňou len z povinnosti. A je aj teraz, ale nemôže sa s ňou predsa rozísť, keď potratila jeho dieťa. Bolo by to od neho riadne svinstvo. Tak s ňou ostal a nejako žil. Povedal si, že nateraz to je takto a neskôr sa uvidí, čo ďalej.
Všetko nejako išlo, jemu liezlo na nej na nervy všetko a teraz si to uvedomoval omnoho viac ako vtedy, keď chcel ich vzťah ukončiť. Asi to bolo preto, že teraz vedel, že sa s ňou rozísť nemôže. Ale bolo tu aj niečo iné, čo si uvedomil až teraz, s odstupom času. Nechápal, ako to, že to nevidel hneď, ako ho mohla tak klamať.
Počúval som a nevedel som, o akom klamstve to hovorí. On zrazu pozrel na mňa tým svojim zničeným pohľadom. „To dieťa neexistovalo. Vymyslela si ho, aby si ma udržala. Cítila, že nám to škrípe a vedela, že otehotnieť naozaj nie je také ľahké a nejde to hneď a že dieťa ešte nechce. Ale potrebovala nejako zariadiť, aby som s ňou ostal - som relatívne dobre zarábajúci, mám isté spoločenské postavenie, byt, vedela, že na interrupciu ju nepošlem a že som chlap, ktorý sa o ňu postará a nenechá ju. Tak to využila a dieťa si vymyslela."
„Mala to fakt dobre premyslené, chcela ma také 4 mesiace držať v tom, že čakáme dieťa. Moje znalosti z gynekológie sa obmedzujú na to, že žena má menštruáciu raz za mesiac. A dosť. Naozaj nemala ťažké ma oklamať. Aby som si nič nevšimol, tak si menštruáciu vynechala pomocou antikoncepcie, iba raz keď som bola na služobnej ceste využila moju neprítomnosť a vysadila ju. Nebude si predsa ohrozovať zdravie."
Počúval som a nevychádzal z údivu. Myslel som, že horšie to už nebude, ale Ivan pokračoval: „Nikdy som s ňou nešiel k doktorovi, vždy mala kontrolu vtedy keď som ja bol v práci a keď náhodou nie tak vravela, nech nejdem, vraj tam budeme dve hodiny čakať a potom ju len vyšetria a pôjde domov, na sone by vraj ešte nebolo nič vidieť. Vravel som si, tak fajn, pôjdem s ňou keď už bude dieťa väčšie. Lenže ona to mala premyslené, mala naplánovaný potrat, vymyslela to tak, aby som s ňou nemohol ísť do nemocnice a aby mi to nebolo divné. Naozaj mi ani nenapadlo, že po potrate musíš ostať aspoň 24hodín v nemocnici, ak nie viac. Využila moju neznalosť a mala takmer 4 mesiace na to, aby si to vymyslela. Kurva. Vraj keď potratí, má ma zabezpečeného ešte aspoň na rok, lebo som taký idiot a neopustím ženu, ktorá čakala moje dieťa. A potom možno už otehotnie aj naozaj a nechá sa živiť. Zarábam dobre a ona vedela, že o svoje dieťa by som sa postaral. A aj o jeho matku. Vravela, že so mnou nechce žiť, vraj som namyslený idiot, ale to jej nebráni žiť z mojich peňazí."
Opýtal som sa: „A toto všetko ti povedala? Priznala sa?"
„Nie, nie, prišiel som dnes skôr domov z práce a otvoril som dvere potichu, že ju prekvapím. Ale akurát telefonovala s nejakou kamarátkou a vypočul som si ich rozhovor. Stál som v predsieni a počúval ako sa smeje z toho, že som jej to celé zožral. Stála v mojom byte a robila zo mňa úplného debila."
„A čo si urobil potom?"
„Zložila a s ironickým úsmevom sa otočila. Zbadala ma a úsmev jej zamrzol. Doteraz mám pred očami ten jej ksicht v momente keď sa otočila. Prišlo mi na zvracanie, pokúšala sa mi to vysvetliť, ale nepočúval som." Potom som ju vyhodil z bytu, zbalil jej veci a tašku hodil za ňou a napísal ti.
Nemal som slov, nevedel som ani čo mu povedať. A tak pokračoval on: „Vieš, asi som to celý čas tušil, ale... toto nie je vec, ktorá ti len tak napadne. A mohol mi byť podozrivý ten potrat, ale som asi naivný debil a nedošlo mi to. Keby som ju nepočul, asi sa o tom v živote nedozviem a ona si spokojne žije a nechá ma, aby som jej ten život platil a ešte sa aj cítil ako najväčší sviniar. Neviem, čo teraz robiť. Som zničený, nechápem, ako mohla takéto niečo urobiť, ako vôbec niekto môže takéto niečo urobiť. Nechápem to, ale asi mi svojím spôsobom strašne odľahlo. Že môžem urobiť to, čo som chcel, začať odznova bez nej. A mať rodinu so ženou, ktorá si zaslúži moju lásku a bude ma milovať naozaj." Keď toto povedal, zablyslo sa mu v očiach a dokonca sa usmial. Ešte chvíľu sme debatovali, potom sa zdvihol a odišiel. S prísľubom, že sa bude znovu zúčastňovať našich pánskych jázd a frajerku nám príde ukázať na schválenie hneď ako sa nejaká na neho ulakomí.
Asi nikdy nepochopím, ako môže niekto niečo takéto urobiť. Asi som staromódny, keď verím na lásku. Asi som idiot, keď verím na dôveru. Asi som úplný blázon, ale nepochopím, ako môže niekto predstierať tehotenstvo, ako môže niekto tak ublížiť človeku, ktorému tvrdí, že ho ľúbi. Ale na druhej strane som rád. Som rád, že kamarát na to prišiel, som rád, že to malé nebolo, pretože takto môže mať rodinu s niekým, kto o to bude naozaj stáť. Som rád, pretože je šťastný on. Aj keď asi chvíľu potrvá, kým sa s tým vyrovná a kým bude schopný začať nejaký vzťah, mať rodinu...A verím, že takéto ženy sú výnimkami, že existujú ženy, ktoré dokážu bezhranične ľúbiť...A že Ivan na takú natrafí. A že keď ju nájde, bude sa jej držať ako kliešť a nepustí ju. A bude šťastný.
A verím, že takéto mrchy budú všetky odhalené, aby boli bábätká len skutočné.
Predpokladám, že už sa ma nikto viac nespýta na môj status na ICQ:
„Women are the reason why falling in love is so DAMN hard..."
