Aby som sa presne odkazoval na ich vlastné slová odcitujem aspoň vyhlásenie poslanca Zalu v televíznej diskusii (De Facto, Joj, 28.11.2006): "My (strana SMER) tvrdíme, že môžu dobre hospodáriť aj štátne akciové spoločnosti. Ide o to, aby tam bol dobrý menežment, ktorý riadi tie spoločnosti."
Nechcem zosmiešnovať filozofickú a intelektuálnu hodnotu tohto výroku. Je však rovnako hodnotný ako úvaha: "Človek by mohol lietať bez pomoci strojov. Musí si však nechať silou vôle narásť krídla." Je možné naplniť predpoklady, ktoré tvrdenie obsahuje? To je totiž kľúčové pre hodnotenie tohto výroku. A to platí aj pre tézu strany SMER.
Strana SMER je vo vláde. Má tam prevahu. Vie teda naplniť predpoklady? Vie zabezpečiť, aby štátne podniky viedli tí správny menežéri? A vedela by to niekedy v budúcnosti zabezpečiť?
Nemusíme špekulovať, pozrime sa na realitu.
Kauza prvá: "Nominant strany HZDS-ĽS". Strana SMER nepovažuje pána XX za vhodného. Premiér Fico opakovane vyjadril nesúhlas a názor, že pán XX nie je tým pravým mužom na takúto pozíciu.
Kauza druhá: "Odchod nominantov strany SMER". Pod tlakom opozície správny muži odchádzajú, lebo nechcú poškodiť dobré meno strany, ktorá ich nominovala. Premiér Fico príma ich demisiu, lebo to škodí strane v politickom boji.
Záver je jednoznačný. Štát nevie dosadiť do vedenia štátnych podnikov dobrých ľudí a ak ich aj dosadí, tak ich tam neudrží. (Kvalifikáciu zaťa vysokého funkcionára strany SMER neposudzujem. Dôležité je to, ako ho vníma strana SMER.) Premiér Fico by mal priznať túto pravdu a začať konať. Dnes otázka totiž nestojí tak, či je lepšie mať podniky privatizované (a dôsledne na ne dozerať) alebo štátne (s dobrým vedením).
Otázka stojí tak, či chceme mať podniky privatizované (a dôsledne na ne dozerať) alebo štátne (pod nevhodným a škodlivým vedením).
