JoJo Restaurant & Bar je jedným z najlepších barov, aké nájdete na slávnej U Street vo Washingtone. Kluby a bary sú tu prakticky v každom druhom dome. Neplatíte za vstup, môžete si dať dobré jedlo a víno za primerané ceny a v priateľskej nálade tancovať na živý jazz. Väčšinou hrajú talentované černošské skupiny, pri ktorých máte pocit, že patria na slávne pódiá, nie do rohu reštaurácie. Ich hlas a zvuk je doslova balzám na duši, najmä ak hľadáte alternatívu voči Guettovi a hlasnému mainstreamu.
Lenže príjemný pobyt v reštaurácii nie je len o exkluzivite prostredia. Je aj o ľuďoch, ktorí tam trávia čas. V JoJo som vždy našiel pestrú spoločnosť. Tri štvrtiny tvorili černosi, zvyšok boli bieli a občas ste videli aj hispánca. Všetci mali dobrú náladu, tancovali spolu, kupovali si drinky a nikde ste nevideli ani len náznak rasizmu alebo neznášanlivosti. Uvedomil som si, že práve toto dotvára celé prostredie a jeho kvalitu.
Spomenul som si na Slovensko a na pár momentov, keď v baroch hrali Rómovia a ľuďom ani len nenapadlo na nich ukazovať prstom alebo mať rasistické poznámky. A mal som chuť sa na chvíľu vrátiť domov a spievať spolu s nimi.
Budúcnosť je o tolerantnej spoločnosti, v ktorej fungujú štandardné ekonomické princípy a sloboda. Naša spoločnosť potrebuje vyrásť a ekonomicky posilniť segregované skupiny. Len väčší blahobyt pre všetkých môže priniesť lepšiu kvalitu života a menej predsudkov.
Teším sa na ten moment, keď budeme v bare na Slovensku nie len počúvať živú rómsku hudbu, ale s úsmevom na tvári tancovať s Rómami, ktorí prišli tak ako všetci ostatní - oddýchnuť si po náročnom pracovnom týždni a zabaviť sa pri hudbe.
A prečo nespájať spoločnosť cez hudbu. Billy Taylor so svojou skladbou "I Wish I Knew How It Would Feel To Be Free" tiež prispel k zmene. Cigánski diabli, Věra Bílá, Rytmus, tak čo, kedy sa vidíme na koncerte? Som si istý, že by vašou hudbou nepohrdli ani v Amerike.
