Vývoj po novembri ’89 sklamal podľa prieskumu agentúry Median až 70 % Slovákov. Väčší optimisti sú len tí, ktorí zarábajú aspoň 800 eur. Česi dopadli o niečo lepšie, sklamaná je „len“ polovica.
Poznáte ten pocit: vraciate sa domov zo služobnej cesty alebo dovolenky, ktorú ste strávili v západnej Európe. Všetko je odrazu nesúrodé, nepekné, špinavé a rozbité. Ste totiž „na Slovensku“. Tŕpnete za volantom, len aby ste „nenabrali“ výtlk. Všade okolo obrovské reklamy, zarastená krajnica, rozpukaný asfalt na poloprázdnych chodníkov. Brzdíte na križovatke a náprava udiera do koľají a vĺn. Keď vidíte rozbité cesty, zúfalú hlavnú stanicu, reklamný smog a verejný priestor, ktorý akoby nikomu nepatril, máte sto chutí sa vrátiť späť. V tej chvíli však podľa Eurobarometra patríte len medzi 30 % Slovákov, ktorí mali šancu ísť na dovolenku do zahraničia. Ostatní trávia čas oddychom na Slovensku.
Prichádzate domov a smerujete za rodičmi alebo starými rodičmi. Priemerný dôchodok v roku 2014 je takmer 400 eur. Skúste z toho zaplatiť náklady na byt, telefón, internet, mobil, lieky... Ešte rodičom niečo zostalo? Väčšina ľudí tvrdo pracovala celý život, no v starobe sú odkázaní na pomoc svojich detí. Možno je to normálne a ľudské, ale rozhodne to nie je ekonomický štandard, aký poznáme v západnej Európe. Otázka je, čo čaká generáciu, ktorá sa narodila okolo roku 1990?
Rok 2060: Odchod do dôchodku najskôr v 70ke, výška dôchodku vypočítaná na základe investícií do privátnych fondov, štát prispeje minimálne. Ľudia sa budú musieť spoľahnúť na úspory a investovať do nehnuteľností. Jednoduchý príklad: počas produktívneho veku budete splácať úver na byt, ktorý v sedemdesiatke predáte. Za zvyšné peniaze sa presuniete do zariadení pre seniorov, v ktorých dožijete až do konca. To nie je veľmi príjemná predstava.
Slovákov dnes trápia najmä dve veci: chudoba a nízke príjmy. Ide o dva ekonomické faktory, ktoré sú vzájomne hlboko prepojené. Šanca, že z chudobného prostredia dosiahnete materiálny úspech, a vyšší plat, je rádovo nižšia ako pri ľuďoch zo strednej a vyššej triedy. Čím vyššia kvalita života vrátane lepšej finančnej stability, tým väčšia šanca na dosiahnutie úspechu a budovanie kariéry. Slovensko teda potrebuje posilniť strednú triedu ako soľ.
Podľa odhadov dnes tvorí reálnu strednú triedu približne 20 – 25 % obyvateľov Slovenska. Ide o ľudí, ktorí zarábajú mesačne od 1100 do viac ako 1500 eur v hrubom. Táto skupina ľudí ako tak dokáže zabezpečiť sebe a svojim deťom vytúžený „západný štandard“ strednej triedy: pravidelné dovolenky, auto, prípadne súkromné vzdelanie pre svoje deti, títo ľudia môžu ísť niekoľkokrát za mesiac na večeru do reštaurácie a stále sú schopní usporiť určitú sumu. Netreba však zabudnúť na to, že medián čistej mzdy je na Slovensku len okolo 600 eur, navyše väčšina pracujúcich zarába približne v rozmedzí od 410 po 550 eur. Pri tejto skupine sa kvalita života a s tým spojené predpoklady úspechu výrazne znižujú. Zároveň nie je možné túto skupinu považovať za strednú triedu. Povedané jednoducho: Títo ľudia si ani pomerne nemôžu dovoliť toľko, koľko si môžu dovoliť ľudia v západnej Európe s rovnakým zamestnaním.
V USA sa za „middle-class“ podľa rôznych prieskumov považuje väčšina obyvateľov krajiny, v Brazílii je to zhruba 52 %. Slovenská stredná trieda je hlboko poddimenzovaná a mala by si sa minimálne dvakrát navýšiť. Ako to dosiahnuť? Odpovede by mali dať renomovaní ekonómovia a nová generácia politikov. Ale bez radikálnej reformy školstva zameranej na kvalitu vzdelania a podporu talentov, aktívneho zapojenia dlhodobo nezamestnaných na trhu práce, vrátane marginalizovaných skupín obyvateľstva a všestrannej podpory podnikateľského prostredia, to zrejme nepôjde.
Veselé Vianoce, aj keď chudobnejšie ako v západnej Európe, no hádam stále naše. V tom dobrom zmysle.
