Referendum o rodine bude konečný neúspech inštitucionalizovaných snáh aktivistov vopred obmedziť práva a možnosti osôb rovnakej sexuálnej orientácie. Z jednoduchého dôvodu: všetci aktivisti na strane „obávanej“ LGBTI budú môcť na základe výsledkov referenda povedať, že občania dali jasne najavo, že nie sú proti právam homosexuálnych osôb, ani proti zákazu sexuálnej výchovy. Navyše, tých 12 až 15 % zúčastnených bude hlasovať za cenu straty 6 miliónov eur, hradenej zo štátneho rozpočtu.
Od čias Nežnej revolúcie môžeme na Slovensku pozorovať postupný a dlhodobý prepad účasti na všetkých typoch volieb. Pri referendách ide o rádovo horšie čísla. Zo siedmich bolo úspešné len jedno (vstup do EÚ), a to len vďaka enormnému úsiliu prakticky všetkých elít, politických kruhov a náboženských obcí. Navyše, účasť mladých ľudí na voľbách je ešte nižšia ako pri ľuďoch v strednom a vyššom veku. Je na mieste pýtať sa, či by 6 miliónov nebolo účelnejšie vynaložiť na školenie učiteľov a praktickú výučbu ohľadne pojmov „občianska spoločnosť“ alebo „participácia“ na tvorbe politiky.
Pre spoločnosť nie sú ľudia rovnakej sexuálne orientácie žiadna hrozba. V Českej republike sú registrované partnerstvá uzákonené už niekoľko rokov a tých niekoľko sto párov, ktoré tento inštitút využilo, nijako neohrozilo fungovanie spoločnosti. Hrozba je pasivita ľudí, nedôvera v politických predstaviteľov, neinformovanosť a neznalosť významu volieb, resp. volebnej účasti. Tu musíme urobiť viac. Ak prvovoličov nenaučíme, že voľby sú dôležité, budeme mať onedlho reálny problém udržať demokratické zriadenie.
V súčasnej situácii je organizácia referenda s jasným výsledkom nezdaru značný luxus. SAV ako najvýkonnejšia vedecká inštitúcia dostane o 10 miliónov eur menej ako minulý rok, oproti roku 2009 však pôjde o prepad až na úrovni 45 %. Neúspech referenda bol ale organizátorom vopred dobre známy, aj hranica prípustnosti otázok s ústavou, no napriek tomu sa rozhodli zorganizovať podpisovú kampaň a vyzbierať dostatok podpisov na vyhlásenie referenda. Rozhodnutím Ústavného súdu SR však celé toto konanie stratilo zmysel. Jediná skutočná obava organizátorov referenda - tzv. registrované partnerstvá, nemôžu byť podľa súdu predmetom referenda.
Verím, že ak by si ľudia mohli vybrať, tých 6 miliónov eur by radšej venovali na opravu krásnych, no zanedbaných historických kostolov a kaplniek po celom Slovensku. A ak by v nich neúradovala „kultúra smrti“, možno by ich prišlo navštíviť rádovo viac ľudí. Prajem našej krajine zo srdca viac „kultúry porozumenia“ a menej polarizácie. A hlavne, viac orientácie na občiansku spoločnosť, kvalitu vzdelania a kritické uvažovanie. Len potom budeme mať úspešné referendá a politikov s plnou legitimitou. A vlastne, ak by sme taký stav dosiahli, možno by sa na referendum o ľudských právach nikdy neboli zbierali podpisy.
