Jeden z horúcich augustových víkendov patril svadbe mojej sesternice, Slovenky, a ženícha, Američana. Rozhodli sa pre romantickú svadbu v záhrade starých rodičov v obci Polianka, pár kilometrov od Myjavy, kde prebehol zvyšok obradu.
Keď vystúpite z auta uprostred kopaníc, máte pocit, že je chladnejšie ako v rozhorúčenom hlavnom meste. Všade naokolo je zeleň a pomedzi stromy v diaľke presvitá mohyla Milana Rastislava Štefánika. Rovnomenný hotel na Myjave hostil novomanželov a desiatky svadobčanov, prakticky z celého sveta. Bola to vkusná a pekná svadba, ktorá priniesla niekoľko podnetov. Suma summarum, nadobudol som akýsi vlastenecký pocit a silný dojem, že Slovensko má obrovský potenciál byť úspešnou krajinou.
Všetko sa to spustilo počas čepčenia. Táto tradícia, ktorá bola obradovým vrcholom svadieb v minulosti, je aj dnes ich obľúbeným doplnkom. Nevesta je oblečená v kroji a obklopená zborom kamarátok, ktoré jej spievajú tradičné piesne. Táto svadba však bola iná - polovica hostí prišla z celého sveta, najmä z Ameriky. Na ich tvárach bolo badať údiv, ale aj úsmev. Mali naň dôvod. Celý večer bol spojením milej tradície, výborných služieb a kolektívu priateľských ľudí. Napriek tomu, že to boli ľudia všetkých rás, vierovyznaní a kultúr, počas obradu medzi nimi neexistovali rozdiely. Tí ľudia, prakticky z celého sveta, prežili obrad v naprostej harmónii. Jednoducho, cítili sa spolu dobre.
Uvedomil som si, že sme dokázali pohostiť zahraničných hostí na špičkovej úrovni, uviesť ich do sveta našich tradícií a komunikovať s nimi v jazyku, ktorému sme všetci rozumeli. V tej chvíli som prvýkrát nadobudol presvedčenie, že Slováci sú národ rovnocenný so zvyškom Európy, že tu máme rovnako kvalitných ľudí, akých nájdete vo vyspelých krajinách... Užili sme si krásny večer.
Ráno som predsa len vytriezvel. Ľudia, ktorí prišli na svadbu, mali vysokoškolské vzdelanie a slušnú prácu, ovládali cudzie jazyky, precestovali svet. Dokonca niektorí tvorili špičku svojich oborov.
Vzdelanie - to je kľúč k tomu, aby Slovensko dokázalo konkurovať a aby sa tu ľudia cítili dobre. Tradície, pohostinnosť, dôraz na kvalitu – tie dopĺňajú vzdelanie a vytvárajú jedinečnosť a unikátnosť.
Uvedomme si, že všetko je o ľuďoch. Tí tvoria štát, tí prichádzajú do kontaktu s cudzincami. Dajme ľuďom na Slovensku to najlepšie vzdelanie, aké len vieme, a Slovensko bude jedinečnou krajinou, kde ľudia nájdu kvalitný život. Nepotrebujeme hádzať dlažobné kocky na parlament a biť arabské rodiny na stanici, potrebujeme sa vzdelávať a tešiť sa z tradícií, vážiť si našu históriu.
Chcem žiť v úspešnej krajine. Tá svadba mi ukázala, že podobne zmýšľajúcich ľudí je viac. Želám všetkým ľuďom, aby našli cestu k vzdelaniu a k úcte toho, čo robí Slovensko – a teda nás všetkých, jedinečným.
