„Európski lídri majú predstavu, že EÚ má byť svetová mocnosť,“ hovorí šéfredaktor časopisu .týždeň Štefan Hríb. Podľa neho, ak je proces integrácie príliš rýchlo poháňaný lídrami, výsledkom je kríza. Hríb nevie ako dopadne Európa a EÚ z krátkodobého hľadiska, no „z dlhodobého hľadiska dopadne Európa a EÚ dobre“, pretože „zvíťazí realita“. Civilizačne predstavuje podľa Hríba „Západ“ to najlepšie, čo je na svete, aj vďaka rešpektu k jednotlivcovi. Ako dodáva, nie všetky civilizácie sú v tomto rovnaké.
Žiť slobodnejšie s väčšou prosperitou
Riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika Peter Gonda je tvrdým odporcom ďalšej integrácie. Podľa neho je „ekonomická regulácia v EÚ je priveľká“ a krajinám ako Švajčiarsko a Nórsko sa bez EÚ darí dobre.
Príčin dnešnej krízy je podľa Gondu niekoľko, problémy vníma pri centrálnom riadení politík a nadmerných verejných výdavkoch, ktoré sú v Eurozóne deficitné. „Vlády sú motivované sa viac zadlžovať, lebo sa môžu priživovať na spoločnej mene a menovej politike.“ Gonda kritizuje vlády, že nedodržiavajú pravidlá a že deficity prekračujú 3 % HDP vo väčšine krajín eurozóny.
Podľa neho je EÚ centrálne riadený konštrukt, ktorý je „opakom riadenia zdola“. Na otázku, akú alternatívu ponúka, hovorí, že „nemá vešteckú guľu“. Možné podoby ďalšieho vývoja sú podľa neho nasledovné: status quo (neudržateľné); smerovanie k európskemu štátu (cieľ integrácie, ktorý ale predstavuje riziko rozpadu a ide o najnebezpečnejší scenár); a pretavenie do zóny voľného obchodu bez centrálnych regulácií (transformácia EÚ v spolupráci s USA).
Ak sa bude prehlbovať politická centralizácia, malo by Slovensko podľa Gondu vystúpiť z EÚ a Eurozóny a spolupracovať so združením EFTA. Na otázku, koľko by to stálo, odpovedá, že „tento postup by bol spojený s nákladmi, ale aj prospechom, pretože už nepôjde o prerozdeľovanie, a nebudeme už v európskej centrálnej a dlhovej únii“.
Každá iná alternatíva je horšia
Zdržanlivejší postoj zaujal Ivan Mikloš. „Byť ako Nórsko“ je podľa neho bolo pre Slovensko „nereálne“. Spoločný trh si podľa neho vyžaduje nadnárodnú koordináciu, otázne je či je optimálna, alebo „nad rámec“. Pre spoločný trh je koordinácia nevyhnutná aj v prípade nepriamych daní. Priznáva, že integrácia bola v niektorých oblastiach umelá a nasilu, najmä tam, kde Únia ešte nebola pripravená.
„Menová únia ale nemôže fungovať bez rozpočtovej integrácie.“ Mikloš tvrdí, že Európe chýba silná spoločná identita. Tá by legitimizovala fiškálnu úniu. Upozornil na paradox, že aj keď je EÚ v niečom federatívnejšia ako USA, jej rozpočet tvorí iba 1% HDP EÚ, pričom rozpočet americkej vlády odhadol na 20% HDP USA.
Problém menovej únie vidí v zväčšovaní rozdielov konkurencieschopnosti, únia vraj potrebuje reformnú konvergenciu a zodpovednú politiku a jej súčasťou musí byť možnosť odchodu z Eurozóny.
Na otázku, aký typ federácie si vie predstaviť, Mikloš reaguje, že musí mať pravidlá, vrátane možnosti „exitu“. „Prognózovať je ťažké, zvlášť budúcnosť,“ hovorí. No konkrétne bude budúcnosť EÚ závisieť na budúcnosti Eurozóny, a jej budúcnosť zase od modelu fiškálnej únie. „Verím však, že sa to podarí, každá iná alternatíva je horšia a povedie k rozpadu,“ dodal.
Pragmatický krok
Miklošov stranícky kolega Ivan Štefanec, ktorý je zároveň podpredsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti, vyhlásil, že vstup SR do EÚ bol pragmatický a úspešný krok. „Veď dve tretiny exportu smerovali do krajín únie.“ Súčasný vývoj v EÚ je podľa Štefanca poznačený nedodržiavaním pravidiel a nevyhovujúcim hospodárskym rastom a malou konkurencieschopnosťou. „Na to sa treba sústrediť“. Štefanec vníma EÚ ako úniu národných štátov, no zdôrazňuje, že pravidlá je potrebné dodržiavať vždy.
Rektor Akadémie médií a politológ Eduard Chmelár tvrdí, že je potrebné rozlišovať medzi federáciou a federalizáciou. Federácia je podľa Chmelára decentralizáciou moci a je výhodnejšia pre menších hráčov. Vyslovil súhlas s federáciou, no upozornil, že moc treba „demokratizovať a legitimizovať“. Chmelár sa pokúsil analyzovať príčiny odporu k európskej integrácii, ktoré vidí aj vo vyprchávajúcej spomienke na II. svetovú vojnu. Upozorňuje aj na prieskum verejnej mienky, podľa ktorého až66% ľudí neverí, že sa bude mať lepšie ako ich rodičia. „Zároveň vyprchala aj predstava chudobných štátov, že dobehnú bohaté krajiny Únie.“
Ľud nie je dokonalý, no má rozhodovať
Vnímaniu EÚ podľa Chmelára nepomáha ani deficit demokracie, spôsob rozhodovania na úrovni EÚ považuje za „škandalózny“. „Právo povedať ´nie´ a pochybovať je základom západnej filozofie, a my ho rúcame, berieme ľuďom právo nesúhlasiť.“ Podľa Chmelára je paradoxné, že na kontinente, kde sa zrodila demokracia, sa z demokracie momentálne uberá. „Je potrebné pýtať sa občanov, čo chcú, či to stojí za to riziko. Európu nemožno budovať bez občanov, musia mať právo sa vyjadriť.“ Ľudia by podľa Chmelára nerozhodovali horšie ako poslanci NRSR.
Navrhuje v EÚ trojdelenie moci, podobné ako prítomné v národných štátoch.
Menej demokracie ako v Československu
„Pri tejto debate mám pocit, že je koniec dejín“, vyhlásil posledný z diskutujúcich, advokát a dnes aj prezidentský kandidát Ján Čarnogurský. Poznamenal, že EÚ nie je mocnosťou a nemá na to, aby ňou bola. Podľa Čarnogurského nemá ani vôľu budovať vojenskú silu, aby bola vo svete prijímaná vážne. Bude na to potrebovať ďalších 50 rokov. Demokratický deficit je podľa Čarnogurského ešte väčší ako v bývalom Československu. Vízia federácie sa mu veľmi nepozdáva, Slovensko by podľa Čarnogurského „malo mať plán B“, najmä ak mu v istej fáze presun právomocí do centra nebude vyhovovať.
Adam Šebesta, autor je predseda Paneurópskej mládeže, momentálne absolvuje stáž v redakcii Euractiv.sk. Článok bol pôvodne zverejnený na stránke www.euractiv.sk. Diskusiu zorganizovali JEF Slovakia - Mladí priatelia Európy.
