Bola jar a celý náš kolektív mal ísť na teambuilding. Neznášal som teambuildingy v našej firme. Takéto akcie sú väčšinou o sexe, respektíve pokusoch o sex, prípadne sa tam niekto ožerie a je sranda. Počul som rôzne divoké príbehy z firemných výletov.
U nás však nikdy nič. Prišli sme, ubytovali sa, otvorilo sa pár fľašiek vína a o takej jedenástej všetci uzívaní išli spať.
Do chaty Andrejka sme prišli prví štyria a čakanie na zvyšok partie sme si krátili žolíkom. Našťastie to boli kolegovia, ktorých som mal celkom rád. Len Karol sa snažil podvádzať. Nechápem prečo si myslel, že na to nikto nepríde. Aspoň, že sa nehralo o peniaze. V tom prípade by Karol dostal krígľom.
„Chlapci moji, tento pobyt bude iný. Prefiknem šéfovú,“ vyhlásil zrazu Majo a myslel tým Máriu. Bola to vedúca pre vývoj a Majova priama nadriadená. Celkom pekná. Vždy nosila kostýmy a opasky s veľkými prackami. Tvár mala úzku a nikdy som ju nevidel usmievať sa. Vyzerala hrozne podráždená a prísna, ale zároveň vyzývavá.
„A to chceš ako urobiť? Veď tej je z teba zle, len keď ťa vidí,“ konštatoval posmešne Rišo.
„No, ja mám plán. Po prvé nijaké víno. Musím ju riadne opiť,“ vysvetľoval Majo.
„A po druhé?“
„Po druhé nie je. Mám iba toto.“
Ja som zavrel z ruky a to bolo všetko. Viac sme sa o Majovom pláne nebavili.
Medzitým na diaľnici D4 trielili vo Volve tri kamarátky a smerovali do chaty Andrejka. Boli to vedúce rôznych oddelení v našej firme a jedna z nich bola tá prísna pani, na ktorú mal Majo zálusk.
„Tak baby, tento výlet bude úplne iný, ako všetky predošlé,“ povedala Mária piskľavým hlasom a z jej tónu bolo jasné, že niečo kuje.
„Hej? Prečo myslíš?“ chcela vedieť Jana.
„Prefiknem svojho podriadeného! Takého flákačaka. Vždy má kopec rečí a nikdy nič nerobí, ale má super zadok.“
„A ako to chceš spraviť? Veď ten ťa neznáša.“
„Musím ho opiť. Preto som zobrala domácu pálenku, nijaké víno. Janka, veď ty si nepočula nikdy o sexe z nenávisti?“ a na tejto vete sa všetky tri tak rozchichotali, že im dobrá nálada vydržala zvyšok cesty.
Keď už boli všetci prítomní na chate Andrejke, nálada bola taká, ako vždy. Každý sa trochu hanbil, všetko obchádzalo trápne ticho, ktoré prerušovalo zopár nehumorných vtipov. O ôsmej večer sme sa všetci posadili v spoločenskej miestnosti okolo veľkého stola a začali sme sa rozprávať. Otvorilo sa víno a nakoniec to nebolo ani také zlé. Zopár vyvolených ľudí vedelo, na čo sa sústrediť. Kartári a dve ženy sa pozerali na dvojicu šéfka a podriadený. Jedna strana nevedela, čo má v úmysle tá druhá.
Mária si sadla, tak aby vedľa nej ostalo jedno miesto voľné a Majo to využil a prisadol si.
Celý večer sme ich sledovali.
Tvrdý alkohol pred nimi mizol a tváre sa im stále viac a viac červenali. Smiech sa zosilňoval a bolo ho počuť čoraz častejšie. Letmé dotyky a nenápadné naznačovanie sa stávali stále okatejšie. Chýbalo už veľmi málo k tomu, aby plán vyšiel. Obom.
To málo, čo chýbalo, bol zvyšok pálenky vo fľaši. Odrazu obidvaja vstali od stolu a tackavým krokom zmizli niekde pri schodoch. Nikto si nič nevšimol, iba tí ľudia, ktorí vedeli, čo sa deje, boli bez seba. Ako maturanti na dozvukoch.
V zavretej izbe si ľahli vedľa seba Majo s Máriou.
„Nič sa ale medzi nami nezmení,“ odkašľal si Majo.
„Nič, jasné.“
„Len taká jedno rázová záležitosť.“
„V pondelok sa vrátime do roboty, ja budem tvoja šéfka a ty môj podriadený, čo ma vytáča,“ súhlasila Mária, aby boli jasne stanovené pravidlá.
Otočila sa k nemu a pobozkala ho na krk.
Prešla pomaly perami vyššie a v zapätí mu zmyselne pozrela do očí.
Tie však boli zavreté. Majo dokonca začal chrápať.
Aj by ho zobudila, no tvrdý alkohol je zamotal hlavu a zavrel oči. Zaspala aj ona. Na druhý deň ráno sa kvôli šetreniu išlo domov. Spalo sa tam iba zo soboty na nedeľu.
A tak dopadla vášnivá noc dvoch priekupníkov našich teambuildingov. Teda aspoň podľa Maja. Ženskú verziu sme sa nedozvedeli. A keby aj hej, nikdy si nebudeme istí tým, čo sa za tými dverami stalo.
Jediné, čo vieme, je, že môj plat, sa na rozdiel od Majovho, nezvyšoval.
