Vrátnik
Zaujímavé, ako nás dokážu ovplyvniť ľudia, ktorých ani nepoznáme. Niektorých dokonca ani nevidíme. Zoberme si takých zamestnancov rádia. Hviezdy rannej show.
Nevidíme im tváre, v živote sme ich nestretli, oni nás nikdy nepočuli rozprávať, ale predsa si ich každé ráno na ceste do práce naladíme a počúvame ich hlasy, vtipy, snahu rozosmiať nás a spríjemniť nám stereotypný deň. Okrem víkendov vždy ráno počúvame ich názory a tie nás ovplyvňujú, či chceme, či nechceme. Tie rozhlasové hviezdy nemajú ani šajnu, že niekomu dodali odvahu, niekoho zachránili od psychiatrie, niekomu pomohli nájsť si frajerku a niekomu pomohli odísť z bolestivého vzťahu, ktorý ubližoval obom.
Takto ovplyvnil môj život vrátnik v severnej veži našej budovy.
Už to bolo asi pol roka, čo som stratil kartičku do práce a náš vrátnik Roman ma každé ráno ochotne púšťal cez tie tri krútiace sa tyčky. Raz som mu vysvetlil, že nemám kartu a on ma pustil. Nasledujúci deň som mu už len zamával a on kývol hlavou, stlačil gombík a ja som mohol usilovne drieť na ôsmom poschodí severnej veže. Toto sa opakovalo každý deň. Nikdy mi nenapadlo niečo vrátnikovi Romanovi povedať. Ani som nevedel, ako sa volá priezviskom.
A potom som si zohnal novú kartu.
Na Romana som úplne zabudol.
Ak by nebolo tohto ochotného pána na vrátnici, asi by som stratil prácu, možno domov, možno by som zomrel od hladu. Kto vie. Našťastie tam bol a stiskom gombíka ma vždy zachránil. No napriek tomu sme sa nikdy nerozprávali.
Neskôr ma to mrzelo. Ale nie preto, že by Roman zomrel alebo niečo podobne dramaticky dojemné. To nie. Mrzelo ma to, lebo z vrátnika Romana sa vykľul nový generálny riaditeľ Roman.
Bol v takej tej úvodnej fáze, keď sa snažil vmiesiť medzi zamestnancov a spoznať podnik z vnútra. Asi nejaké veci, čo učia na zahraničných školách a kurzoch pre top manažérov. Všetko len aby si bol riaditeľ. Dokonca ani slovo riaditeľ nie je dobre! Po novom sa používa líder, lebo riaditeľ ľudí nemá riadiť, ale viesť. Podľa mňa je to veľmi romantické podanie. Dovtedy som si myslel, že viesť môže len Slovan nad Košicami.
Jednoducho Roman chcel vedieť, ako si ľudia vážia obyčajného vrátnika. Neskôr všetkých, ktorí sa o vrátnika Romana zaujímali, pozval na kávu a daroval im poukážky do Nespressa. Neviem, čo robili tí, ktorí nepijú Nespresso, alebo tí, ktorí kávu nepijú vôbec.
„Pochvala tým, ktorí si vážia aj takého zamestnanca, akým je obyčajný vrátnik! Pretože len tí najmúdrejší vedia, že náš podnik stojí a padá rovnako na vrátnikoch, ako na vrcholových manažéroch. Ani bez jedného by firma nemohla prosperovať a preto musíme držať spolu, ako jeden tím a dosiahneme veľké veci,“ hovoril náš riaditeľ a niektorých tým fakt oblbol.
Mne to bolo jedno.
Síce som nebol pochválený za to, že som ocenil usilovnú a poctivú prácu vrátnika, ale nikto si ani nevšimol moju lajdácku a povrchnú prácu. Aspoň že nám premotivovaný Roman so svojimi zahraničnými školami nezatrhol pauzy na cigaretu.
O pár mesiacov som mal problém s kľúčmi a musel som to riešiť so správcom budovy. Starý pán, trochu nepríjemná tvár a šedivé fúzy. Ako poučený pracovník som s ním nadviazal kontakt. Aj pár dní po tom, čo mi pomohol, som sa s ním išiel porozprávať. Veď ktohovie, mohol to byť vedúci z ľudských zdrojov a mohol rozhodovať o tom, kto dostane aké odmeny alebo komu zvýšia plat. Tak som počúval jeho životný príbeh o tom, ako mu utiekla sľubná kariéra, pretože uprednostnil rodinu, ako ho žena podviedla a utiekla za iným, ako začal piť, ale dostal sa z toho a nakoniec, ako ho podviedol štát, ukradol mu nápad a on skončil tu, ako správca tejto budovy.
Chvíľami som rozmýšľal, že bude lepšie, ak mi plat znížia, hlavne nech ho už nemusím počúvať. Napokon to nebol človek z ľudských zdrojov (ak má niekto zahraničnú školu, tak HR), nebol to ani líder, len obyčajný správca budovy.
Nebudeme to glorifikovať, bol to údržbár.
Mne ostal pôvodný plat, ale nesťažujem sa. Nevyhodili ma a to je dôležité. Premýšľal som, že si kúpim na stôl obrázok s nejakým motivačným citátom, ale nakoniec som tie peniaze minul za psí šampón. Nikdy nevieme, kto nás ako môže ovplyvniť, ale šiel som na istotu: ten šampón mal na môjho psa nespochybniteľný účinok. A pes, ktorý nesmrdí, má na každého dobrý vplyv.
